presunul určité kompetencie na prefecta praetora a vstup do Ríma a Konštantínopolu umožnil iba najdôležitejším delegáciám. Znamenalo to zníženie vnútorného diplomatického pohybu.

Zmluvy a rokovania

Z pôvodnych oficiálnych zmlúv sa zachovalo len, málo keďže sa vyhotovovali na plátne, dreve, ktoré podľahli zubu času a bronzové tabuľky boli ulúpene a pretavené barbarskými dobyvateľmi Ríma. Za najstaršiu medzinárodnú zmluvu z čias starého Ríma sa považuje zmluva Spuria Cassia s Latinmi z roku 493 p.n.l. Zaväzovali sa k vzájomnej lojalite, deleniu koristi a urovnávaniu súkromnych sporov. Týmto sa z latinskeho nepriateľa stal spojenec.
Hlavným historickým nepriateľom Ríma však bolo Kartágo, s ktorým viedli tri víťazné vojny. Prvá vznikla z nevinného sporu, a keďže kartáginská vláda neuznala dohodu svojich vojvodcov s Rimanmi začala sa dlhotrvajúca vojna o hegemóniu v Stredozemnom mori. Rimania vojnu vyhrali a Kartágo na zaklade mierovej zmluvy muselo prepustiť obsadenú Sicíliu v prospech Ríma a zaplatiť kontribúciu 3200 talentov.
V druhej púnskej vojne sa nadanému Kartáginskému veliteľovi ani pomocou zručnej diplomacie a macedónskeho kráľa Filipa II. nepodarilo poraziť Rím. Rimanom sa podarilo získať na svoju stranu Numídiu a aj vďaka jej jazde porazili v rozhodujucej bitke pri Zane r. 203 p.n.l. demoralizovaných Kartágincov. Kartágo sa muselo vzdať všetkých mimoafrických území, vojnových slonov a zaplatiť 10 000 talentov striebra.
Spomedzi rímsych diplomatov najviac vynikol G.I. Caesar diktátor počas svojho galského ťaženia. Caesar šikovne využil všetky problémy, ktorým Galovia museli v tom čase čeliť. Podarilo sa mu usporiadať celogalskú konferenciu, na ktorej ho Galovia zvolili za svojho vodcu. Odštiepeneckého Vercingetoriga Caesar porazil vďaka svojmu strategickemu talentu a definitívne Galiu získal pre rímske imperium.
V cisárskom období prešli zahranično-politické záležitosti výlučne do rúk cisára a jeho úradníkov, ktorých menoval. Takto sa urovnával aj konflikt Ríma a Pratie o Arménsko. Nakoniec sa Nero s Tiridatom dohodol tak, že Arménskym kráľom bude Tiridates, ale korunovať ho bude doterajší vládca Arménska- Nero. Tým si zabezpečil vplyv v Armensku napriek neprítomnosti rímskych légií.

Prínos rímskej diplomacie

Prínos rímskej diplomacie spočiva v rešpektovani zmlúv, ktoré podpísali. Aj keď svojskými prostriedkami, Rimania vždy dokázali expandovať bez toho, aby boli agresormi. Mimoriadnym prínosom bola zásada nedotknuteľnosti vyslancov a to aj cudzích, ktorú dôsledne dodržiavali.