Turecký Cyperčania ohlásili vytvorenie dočasnej administratívy, aby si sami spravovali svoje záležitosti. Prezidentom sa mal dočasne stal Fazil Küchük a premiérom Rauf Denktas. Bol to vlastne zárodok budúceho rozdelenia. Makarios bol síce prezidentom Cypru, ale jeho autorita v tureckej enkláve bola minimálna. Na posilnenie svojej pozície začal s ozbrojovaním. Do jeho vojnového arzenálu patrili dokonca aj zbrane z Československa. Makarios musel čeliť mnohým problémom, nie len napätiu medzi severom a juhom ostrova, tlaku na pripojenie zo strany Atén, teroristockej organizácii EOKA, ale aj cyperskej cirkvi.
V júli 1974 sa na ostrov premiestnila grécka Národná garda a začala okupovať ostrov. Prezidenta Makariosa zachránil anglický vrtulník, ktorý ho odniesol do Londýna. Odpoveď z tureckej strany prišla 20. júla. Turecké jednotky obsadili severnú časť ostrova, 180 000 gréckych Cyperčanov prišlo o svoje domovy. Od apríla 1975 sa viedli nepravidelné schôdzky pod patronátom OSN na vytvorenie federatívneho štátu. O ich neúspešnosti svedčí hlavne vyhlásenie Severocyperskej tureckej republiky v novembri 1983. Okrem Turecka tento štát neuznala ani jedna krajina. Česko a Slovensko pri riešení cyperského konfliktu

Česko-cyperské politické vzťahy sú už tradične priateľské, bez sporných otázok. Ich významnou súčasťou je trvalá česká podpora spravodlivému riešeniu cyperskej otázky a morálna a materiálna pomoc, ktorú Československo poskytlo cyperskému ľudu po vyhlásení samostatnosti a najmä po tureckej invázii. Ani vo vzťahoch Slovenskej republiky a Cypru nie sú otvorené otázky. Obidve krajiny spája blízkosť názorových stanovísk a záujmov v prebiehajúcich integračných procesoch. Československá diplomatická aktivita sa podľa pamätníkov začala 12. mája 1989 v Prahe, ktoré na základe mandátu politických lídrov (vtedajších ľavicových strán) oboch cyperských komunít organizovalo československé veľvyslanectvo v Cyperskej republike na čele s veľvyslancom Emilom Kebluškom. Inak sa schôdzky konajú v Nikózii (hotel Ledra Palace) v
neutrálnom náraznikovom pásme, ktoré kontroluje OSN.
Treba povedať, že Československo ani Slovensko nie sú mediátormi pri riešení cyperského
problému, ale len poskytujú dobré služzby "lídrom a predstaviteľom grécko-cyperských a turecko-cyperských politických strán" pri organizovaní ich spoločných stretnutí k cyperskému problému.