Lídri týchto strán súhlasili a súhlasia, aby (teraz už) slovenské veľvyslanectvo v Cyperskej republike pre nich organizovalo (v zásade raz za mesiac) stretnutia, ktorých cieľom je zbližovanie (rapprochement) ich postojov na riešenie cyperského problému.
Úlohou veľvyslanca a diplomata slovenského veľvyslanectva v Cyperskej republike pri schôdzach je pomáhanie pri formulovaní záverečného komuniké politickej strany, ktorej predstaviteľ schôdzku ten-ktorý mesiac moderuje. Do samostatnej diskusie však nezasahujú.
Predmetné schôdzky nemajú charakter rokovaní a teda ani nemajú určený termín ich ukončenia. Z októbrového spoločného komuniké napríklad vyplýva, že ďalšia schôdzka sa plánuje na 22. decembra 2003, keď sa lídri dohodli, že v novembri 2003 sa stretnutie neuskutoční (kvôli zaneprázdnenosti turecko-cyperských politikov v súvislosti s voľbami v
Severocyperskej tureckej republike 14. decembra 2003). Schôdzky v Ledra Palace sa
celkove skončia vtedy, keď sa na tom lídri politických strán dohodnú. V najkrajnejšom prípade to bude po vyriešení cyperského problému, resp. zjednotení ostrova, pretože vtedy už politici oboch komunít budú mať možnosť sa stretávať a vymieňať si názory napríklad aj na spoločnej parlamentnej pôde. Zahraničný úrad SR plánuje aj v budúcom roku pokračovať v organizovaní bikomunitných schôdzok politických strán a koordinovaní s tým súvisiacich aktivít. Už od januára 2002 začne osobitne vytvorená Subkomisia politických strán pre bikomunitné aktivity za asistencie Zahraničného úradu SR organizovať konkrétne podujatia (festivaly, besedy, okrúhle stoly a pod.). Zvýšená pozornosť sa v budúcom roku bude venovať aj realizácií návštev cyperského prezidenta a ministra zahraničných vecí, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli uskutočniť v posledných rokoch. Vývoj cyperského konfliktu v súčasnosti

Stredomorský ostrov Cyprus má šancu ukončiť svoj dlhoročný problém. Riešenie ponúka plán OSN. Je najvyšší čas dospieť k riešeniu, pretože Cyprus v decembri očakáva pozvanie na vstup do Európskej únie. Brusel by rád prijal ostrov ako celok, ak by však zainteresované strany nedospeli ku konsenzu, únia je pripravená prijať len cyperskogrécku časť ostrova, s ktorou vedie prístupové rokovania od roku 1998. Grécko totiž pohrozilo, že je pripravené vetovať proces rozšírenia EÚ, ak bude Cyprus z neho vyčlenený. Na druhej strane Turecko minulý rok v decembri avizovalo, že tureckú časť ostrova anektuje, ak sa pred vstupom Cypru do únie otázka rozdeleného ostrova nevyrieši. Turecký premiér Bulent Ecevit vyhlásil, že plán, ktorý predložila OSN ako základ na rokovania o zjednotení Cypru, obsahuje znepokojivé aspekty. Plán predpokladá odstúpenie značnej časti cyperskotureckého územia cyperským Grékom, povedal Ecevit.