Slovensko a cyperská kríza

Ako mnoho konfliktov na svete aj ten cyperský sa nepodarilo vyriešiť v priebehu niekoľkých rokov. Aj napriek úsiliu OSN a mnohých iných medzinárodných organizácií riešenie tzv. cyperskej otázky ostáva do dnešných dní len otázkou budúcnosti.
S blížiacim sa rozšírením Európskej Únie vzniká väčší tlak na riešenie tohto konfliktu, takže možno v najbližších mesiacoch sa dočkáme jeho rozuzlenia aj keď je otázne či natrvalo. Cyperský konflikt totižto je omnoho komplikovanejší ako by sa na prvý pohľad zdalo. História konfliktu

Keďže Osmanská ríša bola v Turecko-Ruských vojnách porazená, vznikla obava o ďalšie rozšírenie Ruskej ríše na juh, preto sa Británia chytila iniciatívy a uzavrela 4.6. 1878 s Osmanskou ríšou dohodu, podľa ktorej za 500 000$ ročne Británia získa úplnú kontrolu nad ostrovom. Keď sa Osmanská ríša pripojila v 1.svetovej vojne na stranu Trojspolku, Británia anektovala ostrov a ponúkla ho na pripojenie Grécku ak sa pripojí na stranu Dohody. Rozhodnutie bolo však odložené. V zmluve z Laussany v roku 1923 Turecko uznalo Britskú nadvládu nad Cyprom. Grécky Cyperčania čoraz hlasnejšie volali po pripojení ostrova ku Grécku, ale pre Britániu to vzhľadom na strategický význam Cypru nebolo možné, čo vyústilo do vytvorenia Národnej organizácie cyperského odboja EOKA, ktorá chcela eliminovať britský vplyv na ostrove výtržnosťami počas ktorých bol vyhlásený stav ohrozenia. Grécko sa kvôli svojim dobrým vzťahom s Britániou bránilo pripojeniu ostrova ku svojmu územiu, lenže turecká strana sa vyjadrila, že ak dôjde k stiahnutiu britských vojsk z ostrova, Turecko ho anektuje. Táto otázka sa v roku 1954 dostala na pôdu OSN. 16.8. 1960 bola uzatvorená zmluva v Zurichu, ktorou ostrov získal nezávislosť od Británie. Turecko aj Grécko s tým súhlasili.
Zürišská zmluva predpokladala bi-komunálny ústavný rámec ustanovujúci rovnosť “dvoch komunít” v mnohých dôležitých oblastiach a vysoký stupeň politickej a kultúrnej separácie. Prezidentom Cyperskej republiky sa stal grécky arcibiskup Makarios a viceprezidentom Turek Fazıl Küchük. Prvé vážnejšie konflikty nastali keď prezident Makarios navrhol, aby sa právomoc tureckej menšiny vetovať zákony zrušila a tým by sa vlastne Cyprus stal unitárnym štátom s garantovanými právami pre tureckú menšinu. Toto vyústilo do vážnych konfliktov na obidvoch stranách. Až akceptáciou výzvy OSN na uzavretie prímeria sa načas ozbrojené zrážky prerušili.

Turecký Cyperčania ohlásili vytvorenie dočasnej administratívy, aby si sami spravovali svoje záležitosti. Prezidentom sa mal dočasne stal Fazil Küchük a premiérom Rauf Denktas. Bol to vlastne zárodok budúceho rozdelenia. Makarios bol síce prezidentom Cypru, ale jeho autorita v tureckej enkláve bola minimálna. Na posilnenie svojej pozície začal s ozbrojovaním. Do jeho vojnového arzenálu patrili dokonca aj zbrane z Československa. Makarios musel čeliť mnohým problémom, nie len napätiu medzi severom a juhom ostrova, tlaku na pripojenie zo strany Atén, teroristockej organizácii EOKA, ale aj cyperskej cirkvi.
V júli 1974 sa na ostrov premiestnila grécka Národná garda a začala okupovať ostrov. Prezidenta Makariosa zachránil anglický vrtulník, ktorý ho odniesol do Londýna. Odpoveď z tureckej strany prišla 20. júla. Turecké jednotky obsadili severnú časť ostrova, 180 000 gréckych Cyperčanov prišlo o svoje domovy. Od apríla 1975 sa viedli nepravidelné schôdzky pod patronátom OSN na vytvorenie federatívneho štátu. O ich neúspešnosti svedčí hlavne vyhlásenie Severocyperskej tureckej republiky v novembri 1983. Okrem Turecka tento štát neuznala ani jedna krajina. Česko a Slovensko pri riešení cyperského konfliktu

Česko-cyperské politické vzťahy sú už tradične priateľské, bez sporných otázok. Ich významnou súčasťou je trvalá česká podpora spravodlivému riešeniu cyperskej otázky a morálna a materiálna pomoc, ktorú Československo poskytlo cyperskému ľudu po vyhlásení samostatnosti a najmä po tureckej invázii. Ani vo vzťahoch Slovenskej republiky a Cypru nie sú otvorené otázky. Obidve krajiny spája blízkosť názorových stanovísk a záujmov v prebiehajúcich integračných procesoch. Československá diplomatická aktivita sa podľa pamätníkov začala 12. mája 1989 v Prahe, ktoré na základe mandátu politických lídrov (vtedajších ľavicových strán) oboch cyperských komunít organizovalo československé veľvyslanectvo v Cyperskej republike na čele s veľvyslancom Emilom Kebluškom. Inak sa schôdzky konajú v Nikózii (hotel Ledra Palace) v
neutrálnom náraznikovom pásme, ktoré kontroluje OSN.
Treba povedať, že Československo ani Slovensko nie sú mediátormi pri riešení cyperského
problému, ale len poskytujú dobré služzby "lídrom a predstaviteľom grécko-cyperských a turecko-cyperských politických strán" pri organizovaní ich spoločných stretnutí k cyperskému problému.

Lídri týchto strán súhlasili a súhlasia, aby (teraz už) slovenské veľvyslanectvo v Cyperskej republike pre nich organizovalo (v zásade raz za mesiac) stretnutia, ktorých cieľom je zbližovanie (rapprochement) ich postojov na riešenie cyperského problému.
Úlohou veľvyslanca a diplomata slovenského veľvyslanectva v Cyperskej republike pri schôdzach je pomáhanie pri formulovaní záverečného komuniké politickej strany, ktorej predstaviteľ schôdzku ten-ktorý mesiac moderuje. Do samostatnej diskusie však nezasahujú.
Predmetné schôdzky nemajú charakter rokovaní a teda ani nemajú určený termín ich ukončenia. Z októbrového spoločného komuniké napríklad vyplýva, že ďalšia schôdzka sa plánuje na 22. decembra 2003, keď sa lídri dohodli, že v novembri 2003 sa stretnutie neuskutoční (kvôli zaneprázdnenosti turecko-cyperských politikov v súvislosti s voľbami v
Severocyperskej tureckej republike 14. decembra 2003). Schôdzky v Ledra Palace sa
celkove skončia vtedy, keď sa na tom lídri politických strán dohodnú. V najkrajnejšom prípade to bude po vyriešení cyperského problému, resp. zjednotení ostrova, pretože vtedy už politici oboch komunít budú mať možnosť sa stretávať a vymieňať si názory napríklad aj na spoločnej parlamentnej pôde. Zahraničný úrad SR plánuje aj v budúcom roku pokračovať v organizovaní bikomunitných schôdzok politických strán a koordinovaní s tým súvisiacich aktivít. Už od januára 2002 začne osobitne vytvorená Subkomisia politických strán pre bikomunitné aktivity za asistencie Zahraničného úradu SR organizovať konkrétne podujatia (festivaly, besedy, okrúhle stoly a pod.). Zvýšená pozornosť sa v budúcom roku bude venovať aj realizácií návštev cyperského prezidenta a ministra zahraničných vecí, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli uskutočniť v posledných rokoch. Vývoj cyperského konfliktu v súčasnosti

Stredomorský ostrov Cyprus má šancu ukončiť svoj dlhoročný problém. Riešenie ponúka plán OSN. Je najvyšší čas dospieť k riešeniu, pretože Cyprus v decembri očakáva pozvanie na vstup do Európskej únie. Brusel by rád prijal ostrov ako celok, ak by však zainteresované strany nedospeli ku konsenzu, únia je pripravená prijať len cyperskogrécku časť ostrova, s ktorou vedie prístupové rokovania od roku 1998. Grécko totiž pohrozilo, že je pripravené vetovať proces rozšírenia EÚ, ak bude Cyprus z neho vyčlenený. Na druhej strane Turecko minulý rok v decembri avizovalo, že tureckú časť ostrova anektuje, ak sa pred vstupom Cypru do únie otázka rozdeleného ostrova nevyrieši. Turecký premiér Bulent Ecevit vyhlásil, že plán, ktorý predložila OSN ako základ na rokovania o zjednotení Cypru, obsahuje znepokojivé aspekty. Plán predpokladá odstúpenie značnej časti cyperskotureckého územia cyperským Grékom, povedal Ecevit.