Ako mnoho konfliktov na svete aj ten cyperský sa nepodarilo vyriešiť v priebehu niekoľkých rokov. Aj napriek úsiliu OSN a mnohých iných medzinárodných organizácií riešenie tzv. cyperskej otázky ostáva do dnešných dní len otázkou budúcnosti.
S blížiacim sa rozšírením Európskej Únie vzniká väčší tlak na riešenie tohto konfliktu, takže možno v najbližších mesiacoch sa dočkáme jeho rozuzlenia aj keď je otázne či natrvalo. Cyperský konflikt totižto je omnoho komplikovanejší ako by sa na prvý pohľad zdalo. História konfliktu

Keďže Osmanská ríša bola v Turecko-Ruských vojnách porazená, vznikla obava o ďalšie rozšírenie Ruskej ríše na juh, preto sa Británia chytila iniciatívy a uzavrela 4.6. 1878 s Osmanskou ríšou dohodu, podľa ktorej za 500 000$ ročne Británia získa úplnú kontrolu nad ostrovom. Keď sa Osmanská ríša pripojila v 1.svetovej vojne na stranu Trojspolku, Británia anektovala ostrov a ponúkla ho na pripojenie Grécku ak sa pripojí na stranu Dohody. Rozhodnutie bolo však odložené. V zmluve z Laussany v roku 1923 Turecko uznalo Britskú nadvládu nad Cyprom. Grécky Cyperčania čoraz hlasnejšie volali po pripojení ostrova ku Grécku, ale pre Britániu to vzhľadom na strategický význam Cypru nebolo možné, čo vyústilo do vytvorenia Národnej organizácie cyperského odboja EOKA, ktorá chcela eliminovať britský vplyv na ostrove výtržnosťami počas ktorých bol vyhlásený stav ohrozenia. Grécko sa kvôli svojim dobrým vzťahom s Britániou bránilo pripojeniu ostrova ku svojmu územiu, lenže turecká strana sa vyjadrila, že ak dôjde k stiahnutiu britských vojsk z ostrova, Turecko ho anektuje. Táto otázka sa v roku 1954 dostala na pôdu OSN. 16.8. 1960 bola uzatvorená zmluva v Zurichu, ktorou ostrov získal nezávislosť od Británie. Turecko aj Grécko s tým súhlasili.
Zürišská zmluva predpokladala bi-komunálny ústavný rámec ustanovujúci rovnosť “dvoch komunít” v mnohých dôležitých oblastiach a vysoký stupeň politickej a kultúrnej separácie. Prezidentom Cyperskej republiky sa stal grécky arcibiskup Makarios a viceprezidentom Turek Fazıl Küchük. Prvé vážnejšie konflikty nastali keď prezident Makarios navrhol, aby sa právomoc tureckej menšiny vetovať zákony zrušila a tým by sa vlastne Cyprus stal unitárnym štátom s garantovanými právami pre tureckú menšinu. Toto vyústilo do vážnych konfliktov na obidvoch stranách. Až akceptáciou výzvy OSN na uzavretie prímeria sa načas ozbrojené zrážky prerušili.