Jednou z dôležitých okolností, ktoré spôsobili francúzsku revolúciu a ktorých bolo samozrejme viacej, bola skutočnosť, že sa formovala nová osvietensky orientovaná verejnosť, ktorá už nemala dôveru v starý režim, ktorému už ľudia vplyvom neúrody a hospodárskymi krízami nedôverovali. Francúzska revolúcia nepredstavovala jednotný blok. Stretlo sa tu viacej vzájomne sa prelínajúcich, ale aj protichodných prúdov. Pod heslom Slobody, Rovnosti a Bratstva sa vo Francúzsku uskutočnila revolučná zmena politického a ústavného systému (r. 1791 - konštitučná monarchia, r. 1792 – republika), ktorej hlavnej vedúcou silou bolo meštianstvo. Súčasne prebiehala revolúcia ľudu a organizovaná spolitizovanou vrstvou drobného meštianstva (r. 1789 – pád Bastily, r. 1793 – povstanie sansculottov). K tomu sa pridalo povstanie roľníkov na vidieku (r. 1789 – obdobia Veľkého strachu, r. 1793 – povstanie vo Vendeé). Veľká francúzska revolúcia sa stala obeťou vlastného radikalizmu (r. 1793-94 – hrôzovláda jakobínov) na jeho konci bol štátny prevrat jedného revolučného generála Napoleona Bonaparta.
Pomery vo Francúzsku pred revolúciou
V roku 1789 bolo Francúzsko najmocnejším štátom na európskom kontinente. Túto pozíciu si držalo 150 rokov a to vďaka úrodnosti zeme, početnosti obyvateľov a množstva prírodných zdrojov. V 18. storočí sa rozrastal francúzsky priemysel, vytvárala sa mocná stredná trieda. Umenie a veda rozkvitali.
Francúzsky pokrok a prosperita boli nebezpečne neisté a nestále. V mnohých ohľadoch ostávalo Francúzsko až doteraz stredovekou spoločnosťou, kde množstvo rôznych regionálnych praktík, právnych predpisov a obmedzení brzdila ekonomický rozvoj. Stále tu ostávali feudálne privilégiá, takže napríklad roľník mal povinnosť mlieť svoje obilie výhradne na mlyne svojho feudálneho pána (samozrejme za pánom stanovenú cenu). Opomenúť nemožno, že okrem prác museli poddaní odvádzať dávky svojim pánom v naturáliách, peniazoch, alebo museli vykonávať nútené práce pri údržbe miestnych ciest. Cirkev ako celok v tej dobe vo Francúzsku ešte znásobovala vykorisťovanie obyčajných ľudí feudálmi. Vďaka desiatkom a obrovskému pozemkovému majetku bola jednou z najväčších, ak nie najväčšou ťarchou spoločnosti.
V takejto nezávidenia hodnej situácii si nevedela rady ani vláda, ani právo. Postavenie si jednoducho kúpili tí, ktorí si to mohli dovoliť a ktorí svoje postavenie považovali za zdroj príjmov.