Aj Robespierre aj predstavitelia zakázaného klubu kordelierov Danton a Desmoulins požadovali odsúdenie a potrestanie kráľa za útek. Taktiež sa usilovali o ustanovenie republiky. Spočiatku víťazili predstavitelia konštitučnej monarchie. Sprísnilo sa volebné právo podľa majetku a rovnako podľa majetkov boli vyberaní národní gardisti. Ostatní boli odzbrojení. Kariéra Motiera bola ohrozená a spolu s útekom kráľa sa pripravila pôda na stret rôznych prúdov francúzskej spoločnosti.
Vo Francúzsku bola 3. septembra 1791 vyhlásená nová ústava. 14. septembra na ňu prisahal kráľ, teraz už konštitučný monarcha. Nová francúzska ústava sa stala vzorom pre všetky občianske ústavy 19. storočia. V ústave bola zakotvená relatívne slabá výkonná moc. V jej čele stál teraz kráľ, ktorý mal voči Národnému zhromaždeniu len suspenzívne (odkladné) právo veto. Ďalej ústava konštituovala zákonodarný zastupiteľský orgán – Zákonodarné národné zhromaždenie. Jeho 745 poslancov bolo volených podľa cenzusu majetku a príjmov (zvýhodnenie majetného meštianstva). V oblasti justície boli garantované voľby sudcov a porotcov a verejne prístupné súdne jednania. Francúzsko bolo rozdelené do 83 departementov, ktoré mali vlastnú samosprávu. Ústava zaisťovala ľudské práva, rovnosť občanov pred zákonom a súkromné vlastníctvo.
Prijatím ústavy kráľom 14. júla 1791 sa končí prvé obdobie Francúzskej revolúcie – obdobie Ústavodarného národného zhromaždenia.
Zákonodarné národné zhromaždenie
Koncom septembra sa uskutočnili voľby do druhého parlamentu Francúzskej revolúcie – do Zákonodarného národného zhromaždenia. Zástupcovia boli volení na dva roky. REVOLUCIONÁR JEAN PAUL MARAT HOVORÍ O VOĽBÁCH: „VŠADE SA VOLIA ZA POSLANCOV LEN GENERÁLNI PROKURÁTORI, PREDSTAVENÍ DIŠTRIKTOV, MARŠALI, VELITELIA NÁRODNEJ GARDY, VELITELIA PLUKOV, ČLENOVIA DIREKTÓRIÍ, STAROSTOVIA, SUDCOVIA A VOJENSKÍ KOMISÁRI, JEDNÝM SLOVOM LEN OPORY ANCIEN RÉGIME A KREATÚRY DVORA, KTORÉ SA VĎAKA INTRIGÁM MINISTERSKÝCH POSLUHOVAČOV ZÍSKALI POSTY V NOVOM REŽIME A SNAŽIA SA ZMARIŤ TRIUMF REVOLÚCIE A PODPORIŤ KONTRAREVOLÚCIU.“ Prvé zasadanie Ústavodarného národného zhromaždenia 1. októbra 1791 sa označuje ako začiatok druhej etapy revolúcie. V Zákonodarnom zhromaždení zaujali miesta na pravej strane umiernení monarchisti v čele s markízom La Fayette (Motier) ako prívrženci konštitučnej monarchie a naľavo zasadli jakobíni (Danton, Marat) s republikánskou orientáciou. Jakobíni boli však nejednotní.