Prívrženci umiernenejšieho krídla boli označovaní ako girondisti (podľa provincie Gironde) a radikálne republikánske krídlo ako montagnardi (podľa toho, že v smenovni sedeli hore). Počas svojho pôsobenia sa Ústavodarné zhromaždenie dostávalo prakticky neustále do konfliktu s kráľom, ktorý ustavične využíval svoje odkladné právo veto. Boj európskych monarchií proti revolúcii
Aj keď európskych panovníkov znepokojili udalosti vo Francúzsku, ktoré neboli dobrým príkladom pre ich poddaných, na druhej strane im prišla vhod oslabená pozícia Francúzska na medzinárodnom poli. Vôbec však nepomýšľali na vojnu s ním, aj keď tzv. Pilnická deklarácia (27. augusta 1791) akoby vyzývala ostatných panovníkov intervenovať. Cisár Leopold II. A pruský kráľ Fridrich Wilhem II. ju skoncipovali tak, že bola skôr potvrdením nezasahovania. V tejto deklarácii prejavili solidaritu s monarchiou.
Vojna medzi Francúzskou revolúciou a Európou mala začať zo strany Francúzska: kráľ v nej videl prostriedok ako obnoviť svoje niekdajšie výsady, republikáni zas možnosť odhaliť zradu panovníka a odstrániť ho. Vojna vypukla 20. apríla 1792. Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsku. Začala prvá koaličná vojna monarchistickej Európy proti revolučnému Francúzsku. Po začiatku revolúcie sa správali Rakúsko, Prusko, ale aj ostatné európske krajiny neutrálne. Situácia sa ale začínala stupňovať strachom z rozšírenia revolučných myšlienok. Francúzsko považovalo prijímanie emigrantov, najmä v Prusku v Koblenci, kde sa formovali protirevolučné oddiely. Pruský kráľ, ktorý sa obával konfliktu s Francúzskom, uzavrel 7. februára 1792 spojenectvo s Rakúskom. Francúzsko sa cítilo touto alianciou ohrozené, a preto zaútočilo. Keď v Lotrinsku a neskôr v Champagne hrozil pruský útok, Národné zhromaždenie vydalo 10. júla 1792 výzvu Vlasť v nebezpečenstve. Do armády sa hlásilo veľa dobrovoľníkov, lebo obranu Francúzska si stotožňovali s revolučnými ideálmi. Revolučné cítenie hnalo najmä tých, ktorí aj napriek kráľovmu vetu smerovali do Paríža. Pri tejto príležitosti vzniká Marseillaisy. Marseillaisa sa stala symbolom revolúcie a slobody a neskôr aj francúzskou hymnou. Jednotlivé víťazstvá koaličných vojsk utvrdili francúzskeho kráľa aj európskych panovníkov, že revolúcia bude čoskoro minulosťou. Nedostatočná organizácia pruských a rakúskych vojsk začala spomaľovať postup vojsk Francúzskom. Na druhej strane sa zväčšovalo národné cítenie a ich prirodzení odpor voči zahraničnej invázii. Po počiatočných úspechoch koalície sa začala karta obracať.
Udalosti nadobúdali rýchly spád. Francúzsky šľachtic, utečenec žijúci v Nemecku, napísal Brunšvický (koblencký) manifest. Kráľ Ľudovít XVI.