tým bol postavený do nevôle, lebo vyjadroval pruské a rakúske prianie, navrátiť kráľovi jeho právomoci. Celé Francúzsko odsúdilo kráľovo sprisahanie s nepriateľmi národa. Kanonáda pri Valme v Champagne znamenala obrat vo vojne. 20. septembra 1792 porazili Francúzi prvýkrát spojenecké vojská. Nejednalo sa o významnú bitku s vojenským charakterom strategického významu, ale o bitku s politickým. Delostrelecký súboj sa skončil s mierovou výhodou pre Francúzov. Prusi sa po jednaniach s francúzskym velením stiahli späť. Dobrovoľnícke oddiely, ktoré bránili vlasť a výdobytky revolúcie, sa presadili proti vycvičenej pruskej armáde, ktorá bola považovaná za najlepšie svojej doby. JOHANN WOLFGANG GOETHE PÍŠE O VÝZNAME KANONÁDY PRI VALMY: „TU ZAČALA NOVÁ EPOCHA SVETOVÝCH DEJÍN A VY MÔŽETE POVEDAŤ, ŽE STE BOLI PRI TOM.“

Cesta k republike
10. august 1792 sa stal dňom, ktorý skoncoval s monarchiou. Brunšvický manifest vyostril situáciu. Kráľ bol neustále viac podozrievaný zo spojenectvom s nepriateľmi revolúcie. V noci na 10. augusta si dosadili sansculotti svojich ľudí do revolučnej Komúny a tá nahradila mestskú správu Paríža. V priebehu dopoludnia sa dostali z predmestia do paláca Tuilerie. Donútili Zákonodarné zhromaždenie, aby zbavilo Ľudovíta XVI. výkonu jeho úradu. 13. augusta bol kráľ s rodinou internovaný v Temple. Revolučná Komúna sa ukázala ako nástroj moci sansculottov a tí dočasne ovládali Paríž. Po útoku na Tuilerie sa rozhodlo zákonodarné zhromaždenie vypísať voľby na základe všeobecného volebného práva.
Náznaky toho, že revolúcia bude zachránená, sa vo Francúzsku využilo „ničením vnútorného nepriateľa“. V priebehu 2.-7. septembra 1792 bolo zavraždených vyše 1000 príslušníkov aristokracie; členov reholí a kňazov, ktorí odmietli zložiť sľub revolúcii, pozatvárali do väzení. Za týmto „očisťovacím procesom“ stáli najmä minister spravodlivosti Danton, Marat a radikálni prívrženci sansculottov. Všetci boli bez rozdielu a bez pardon označení za nepriateľov revolúcie. Na popravy sa používala gilotína potom, čo sa lekár Guillotin zasadil za jej používanie z humánnych dôvodov, aby ľudia neboli stínaní ručne.
Novo zvolený Konvent (tretí parlament revolúcie) sa prvý krát zišiel 20. septembra 1792. Zastupoval ako jediný orgán celý národ a mal v štáte najvyššiu moc. Konflikt medzi Konventom a revolučnou komúnou sa zatiaľ ukončil. Zo 750 poslancov bolo 200 girondistov (zástupcovia liberálneho meštianstva), asi 110 jakobínov (radikálna strana) a ostatní nemali jednoznačné presvedčenie.