Pretože sa poslanci stredu najprv spojili s girondistmi, mali títo väčšinu, aj keď ľud podporoval viac jakobínov. 21. septembra Konvent jednohlasne rozhodol o zrušení monarchie a vyhlásil Ľudovíta XVI. za zosadeného. JEDEN Z POSLANCOV ODÔVODŇUJE SVOJE ROZHODNUTIE SLOVAMI: „V MORÁLNOM REBRÍČKU SÚ KRÁLI TO ISTÉ AKO OBLUDY V REBRÍČKU PRÍRODNOM. DEJINY KRÁĽOV SÚ DEJINAMI MUČENÍCTVA NÁRODOV.“ Konvent proklamoval (verejne vyhlásil) prvú francúzsku republiku. O deň neskôr 22. septembra bola oficiálne vyhlásená Francúzska republika. Zosadením kráľa a následným vyhlásením republiky sa končí obdobie Zákonodarného národného zhromaždenia a začína sa obdobie tretieho parlamentu Francúzskej revolúcie. Francúzska republika sa stala jednotnou a nedeliteľnou. Mottom republiky bolo bratstvo. Poprava kráľa
FRANCÚZSKY EXKRÁĽ ĽUDOVÍT XVI. PÍŠE V DECEMBRI 1792 SVOJMU ADVOKÁTOVI: „NEPODLIEHAM KLAMU; NEVĎAČNÍCI, KTORÍ MA ZBAVILI TRÓNU, SA NEZASTAVIA NA POLCESTE. MUSELI BY SA PRÍLIŠ ČERVENAŤ, AK BY MALI SVOJU OBEŤ STÁLE PRED OČAMI. ČAKÁ MA OSUD KAROLA I. (ANGLICKÝ KRÁĽ POPRAVENÝ 1649) A MOJA KRV POTEČIE, BUDEM TOTIŽ POTRESTANÝ ZATO, ŽE SOM KRV NIKDY NEPRELIAL.“ Kráľ bol 17. januára 1793 postavený pred Konvent. Čelil obvineniam zo spojenectva s nepriateľmi a mnohým iným, aj keď nebol pred súdom a poslanci neboli sudcovia. Maximilian Robespierre vo svojom prejave pred Konventom jemne naznačil, že by mu jeho činy mohli byť odpustené. Z toho vyplýva, že nie však radikálni jakobíni, ale liberálni girondisti si žiadali jeho popravu. V úmysle mali upokojenie ľudu.
Konvent odhlasoval odsúdenie Ľudovíta XVI. na sťatie gilotínou pomerom hlasov 361:360. Nakoniec potom, čo bol kráľ odsúdený sa už aj Robespierre zasadil za jeho smrť, lebo bolo múdrejšie, aby zomrel niekto, kto bol kráľom, ako by malo zomrieť 100 000 dobrých občanov. Ľudovít musel zomrieť, aby vlasť mohla žiť. O štyri dni po odsúdení sa konala poprava. Bol popravený v Paríži. O jeho poprave sa však diskutovalo už aj skôr. Celý proces s kráľom sa začal 11. decembra 1792. Bol obvinený z toho, že bránil tretiemu stavu v zasadaní, že zanedbával armádu, námorníctvo, kolónie a že pri svojom zatýkaní 10. augusta kládol odpor. Kráľa priviedli na Námestie Revolúcie 21. januára 1793 o desiatej hodine. „Ľudovít Kapet, predtým Ľudovít XVI., vinný zo sprisahania proti slobode národa a z činov namierených proti všeobecnej bezpečnosti štátu“ „Som nevinný!“ vykríkne. Bubny prehlušujú jeho hlas a gilotína padá. Popravou kráľa začala vláda teroru, na ktorú doplatili nakoniec tí, ktorí ju presadzovali.