referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobromila
Štvrtok, 28. októbra 2021
Francúzska revolúcia za života Ľudovíta XVI.
Dátum pridania: 20.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: LukasD.
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 680
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 23.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 38m 40s
Pomalé čítanie: 58m 0s
 

Po vypuknutí revolúcie nebol tridsaťpäťročný panovník ochotný presadiť nevyhnutné reformy a zrušiť privilégiá šľachty a kléru. Ľudovít XVI. zostal úzko spojený s absolutistickým systémom vlády.
Generálne stavy
Udalosti posunul dopredu smerom k revolúcii až bankrot kráľovskej vlády, teda štátny bankrot 1788. Nakoniec potom, čo Najvyšší súdny dvor opäť zamietol akékoľvek úsilie o reformu, Ľudovít XVI. pristúpil k neobvyklému kroku. Zvolal Generálne stavy na návrh ministra financií Jacquesa Neckera. Jacques Necker sa stal ministrom financií 26.augusta 1788. Nahradil v tomto úrade Etienna Charlesa de Loménie de Brienne. Do tejto funkcie však nebol menovaný po prvýkrát. Post ministra financií už raz zastával, ale vtedy ho kráľ 19. mája 1781 prepustil, lebo prvýkrát zverejnil tajné informácie o štátnych financií, aby tak upozornil na katastrofálnu hospodársku situáciu.
Každé mesto i každá obec vo Francúzsku sa pripravovali na voľbu svojich delegátov a veľa sa diskutovalo aj o ťažkostiach, ktoré sužujú spoločnosť. Všade sa vypracúvali súpisy požiadaviek a pripomienok, ktoré mali byť predložené generálnym stavom. Aj keď v podstate zahrňovali miestne požiadavky, vyjadrovali zároveň potrebu ústavy, ktorá by pretvorila systém vládnutia. Generálne stavy bolo takmer zabudnuté volené zhromaždenie (nezasadalo už od roku 1614; nestretli sa 175 rokov), ktoré bolo zo všetkých orgánoch, ktoré vo Francúzsku existovali, najviac podobné parlamentu. Jeho stredoveký pôvod však nemal nič spoločné s rozdelením do troch stavov. Prvý stav tvorili zástupcovia kléru (duchovenstva). Druhý stav predstavovala šľachta, ktorá ku koncu 18. storočia tvorila len 1,5 percenta populácie. Prvé dva stavy teda tvorila šľachta a duchovenstvo a tretí stav rodiacej sa buržoázie zahrňoval zbytok obyvateľstva – obchodníkov, právnikov, roľníkov, mestských remeselníkov a chudobu. Tretí stav zastupoval na zhromaždení až 96 percent obyvateľov. Generálne stavy sa zišli 5. mája 1789 v kráľovskom paláci Versailles, 12 míľ (asi 18 km) od Paríža. Kráľ Ľudovít dúfal, že akýkoľvek radikálny návrh skrachuje, pretože hlasovanie prebiehalo „podľa stavov“, čo dávalo šľachte s duchovenstvo prehlasovať tretí stav v pomere dvoch proti jednému. I tak mal byť varovaný obrovským rozruchom vzniknutým kvôli hlasovaniu a prudkým ľudovým nadšeniam pre Generálne stavy. Zvolení reprezentanti tretieho stavu väčšinou pochádzali z radov vzdelanej strednej triedy a trvali na tom, že všetky stavy musia zasadať spoločne a voliť systém „podľa hláv“ – čo znamená jednoduchú väčšinu všetkých členov Generálnych stavov.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Multimediálna encyklopédia Kronika ľudstva (do roku 1900) – vydavateľ Fortuna Print Praha – rok vydania 2001, Dejiny sveta – vydavateľ Mladé letá, 2. vydanie - rok vydania 2001, Dejepis – vydavateľ á Enigma – rok vydania 2002, Dejiny Európy – vydavateľ Mladé letá, doplnené vydanie – rok vydania 2001
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.