referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Streda, 20. októbra 2021
Francúzska revolúcia za života Ľudovíta XVI.
Dátum pridania: 20.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: LukasD.
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 680
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 23.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 38m 40s
Pomalé čítanie: 58m 0s
 

Tretí stav mal dvakrát toľko zástupcov, než každý z dvoch stavov, preto by takáto úprava mohla dať tretiemu stavu zreteľnú väčšinu a otvoriť tak cestu mnohým radikálnym zmenám, ktoré by nemuseli byť po chuti kráľovi ani privilegovaným triedam. Rozpory medzi prvými dvoma a tretím stavom sa neustále prehlbovali, ale predovšetkým rozpor o hlasovacej procedúre bol rozhodujúcou skúškou odhodlanosti tretieho stavu. Presne šesť týždňov po zvolaní, po zamietnutí všetkých návrhov sa 17.6.1789 tretí stav vyhlásil za Národné zhromaždenie (Constituante), ktoré malo reprezentovať vôľu národa. Tento návrh bol schválený v pomere 490 hlasov ku 90. Panovník Ľudovít XVI. dal zatvoriť rokovaciu sálu tretieho stavu resp. Národného zhromaždenia. Z tohto dôvodu sa poslanci 20.6.1789 stretli v Loptovej sieni (Jeu de paume) a prisahali, že sa nerozídu, kým neprijmú ústavu. O tri dni po zasadaní v Loptovej sieni vydal kráľ Ľudovít XVI. príkaz, aby sa rozišli. Ich prirodzená reakcia bola zamietavá. PRÁVE Z TOHTO DŇA POCHÁDZA ZNÁMY VÝROK ŠĽACHTICA MIRABEAU, POSLANCA ZA TRETÍ STAV A REVOLUCIONÁR: „POVEDZTE TÝM, KTORÍ VÁS POSLALI, ŽE SME TU Z VÔLE ĽUDU A USTÚPIME LEN POD TLAKOM BAJONETOV.“ Vzápätí sa prvý a druhý stav pridal k Národnému zhromaždeniu, v priebehu zopár dní sa teda k poslancom za tretí stav pridala väčšina duchovenstva a väčšia časť šľachty. Potom zasadali všetci spolu pod názvom Národné zhromaždenie. Kráľ bol donútený ustúpiť, a tak sa toto zhromaždenie 9.7.1789 pretvorilo na Ústavodarné národné zhromaždenie. Zasadanie Ústavodarného zhromaždenia bolo prvým obdobím Francúzskej revolúcie. Ľudovít si však uvedomil, že sa mu situácia vymkla z rúk, a tak povolal z hraníc štyri pluky „na ochranu“ Paríža. Dňa 11.7 1789 kráľ prepustil obľúbeného ministra financií Jacquesa Neckera spolu s liberálnymi ministrami. Správa o tom vyvolala veľké zdesenie a následný strach z vojenského masakru. Spôsobila, že davy Parížanov začali fanaticky zhromažďovať zbrane a pušný prach a boli odhodlaní k obrane. ADVOKÁT CAMILLE DESMOULINS PÍŠE OTCOVI O SVOJICH OBAVÁCH A VÝZVACH K ĽUDU PO PREPUSTENÍ MINISTRA: „PO TOMTO ČINE SA ODVÁŽIA UROBIŤ VŠETKO A MOŽNO, ŽE EŠTE NA TÚTO NOC PLÁNUJÚ, PRIPRAVUJÚ BARTOLOMEJSKÚ NOC PRE VLASTENCOV.. DO ZBRANE, DO ZBRANE! VŠETCI CHCEME NOSIŤ ZELENÚ FARBU, FARBU NÁDEJE.“ Okrem politických motívov zohrali dôležitú úlohu ako podnet na zbrojenie aj sociálne problémy roztrpčeného obyvateľstva. Kluby prívržencov a odporcov Francúzskej revolúcie
Zrušený dominikánsky kláštor Saint Jacques v Paríži sa stal kryštalizačným jadrom Francúzskej revolúcie. Od septembra 1789 sa tu schádzali prívrženci politického združenia Sociéte des amis de la constitution (Spoločnosť priateľov ústavy) nazývaní jakobíni.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Multimediálna encyklopédia Kronika ľudstva (do roku 1900) – vydavateľ Fortuna Print Praha – rok vydania 2001, Dejiny sveta – vydavateľ Mladé letá, 2. vydanie - rok vydania 2001, Dejepis – vydavateľ á Enigma – rok vydania 2002, Dejiny Európy – vydavateľ Mladé letá, doplnené vydanie – rok vydania 2001
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.