referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Utorok, 19. októbra 2021
Francúzska revolúcia za života Ľudovíta XVI.
Dátum pridania: 20.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: LukasD.
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 680
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 23.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 38m 40s
Pomalé čítanie: 58m 0s
 

Klub jakobínov vznikol z Brestonského klubu, ktorý bol založený v máji 1789 brestonskými poslancami za tretí stav,
Klub jakobínov najprv presadzoval umiernenú politiku. Potom čo sa vnútropolitická situácia vyostrila útekom kráľa, rozdelilo sa hnutie na niekoľko vzájomne nepriateľských smerov. Pravidelným písomným stykom s podobnými klubmi v iných francúzskych mestách , ktorý bol otvorený nielen poslanom, ale aj majetným občanom, sa stal dôležitým činiteľom boja o ústavu. Jednotlivé smery jakobínov:
- čierni alebo tiež aristokrati boli zástancom svojich dovtedajších práv; schádzali sa vo Francúzskom salóne
- monarchisti sa stali obhajcami kráľa a jeho privilégií; vývoj revolúcie ich zatlačoval viacej doprava; ich miestom stretnutí bol klub Priateľ monarchistickej ústavy
- konštitucionalisti presadzovali záujmy bohatého meštianstva a duchovenstva; boli zástancom umiernenej monarchie
- triumvirát bol orientovaný ako ľavicové liberálne zoskupenie; keď vplyv Motiera a markíza de La Fayette na kráľa ochabol, pridali sa na stranu kráľa
Od Klubu jakobínov sa najprv odčlenila skupina feuillantov, ktorá združovala šľachtu a bohaté meštianstvo a chcela revolúciu ukončiť občianskou ústavou. Medzi zvyšnými členmi klubu tvorili väčšinu najprv girondisti. Presadzovali myšlienku suverenity ľudu oproti idei kráľovskej moci. Proti nim stáli radikálni republikáni na čele s Maximilianom Robespierrom, ktorý sa spolu so skupinou označoval ako montagrands (Hora) opierali predovšetkým o drobných mešťanov a chudobnejšie vrstvy obyvateľstva.
Útok na Bastilu
V Paríži to vrelo už niekoľko dní. Večer 12. júla 1789 voliči tretieho stavu v Paríži rozhodli o zriadení občianskej milície. Nepokojmi bol poznamenaní aj 13. júl. Obyvateľstvo zväčšovalo zbrojenie, kopalo zákopy a stavalo barikády. Všetci sa s odvahou a statočne zapisovali do občianskych milícií.
V Paríži sa 14. júla 1789 ako bleskom rozšírila správa, že v Invalidovni sa rozdávajú zbrane. Parížania pobúrení nedostatkom potravín, prepustením generálneho kontrolóra financií Neckera a odporom kráľa proti uzneseniam Národného zhromaždenia sa dali na pochod k Bastile, štátnemu väzeniu na predmestí St. Antoine. O tretej začal boj. Parížania vnikli na nádvorie pevnosti, ktoré posádka už opustila. Keď obliehatelia stáli pred hlavným vchodom do Bastily, pred padajúcim mostom, veliteľ pevnosti markíz de Launey dal rozkaz strieľať.
Boj trval tri hodiny a 160 obliehajúcich Parížanov bolo zabitých alebo zranených. Keď ľudia obrátili delá na bránu – predtým strieľali na steny – veliteľ dal signál ku kapitulácii. Ľudia ho prinútili otvoriť bránu väzenia.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Multimediálna encyklopédia Kronika ľudstva (do roku 1900) – vydavateľ Fortuna Print Praha – rok vydania 2001, Dejiny sveta – vydavateľ Mladé letá, 2. vydanie - rok vydania 2001, Dejepis – vydavateľ á Enigma – rok vydania 2002, Dejiny Európy – vydavateľ Mladé letá, doplnené vydanie – rok vydania 2001
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.