Dav vnikol do pevnosti, odzbrojil posádku, oslobodil väzňov a vyplienil väzenie. Potom vojakov odvliekli na radnicu a veliteľa Bastily zavraždili. Hnev obyvateľov sa namieril na Bastilu preto, lebo bola symbolom kráľovskej krutovlády. Do Bastily sa väzni dostávali na jeho osobný príkaz a podliehali priamo jeho rozhodnutiu. Len na kráľovi záležalo, kedy bude väzeň postavený pred súd, či vôbec bude postavení pred súd, alebo ho prepustia. Títo väzni patrili do mimoriadnej kategórie a mimoriadne boli aj spôsoby, ako sa k u nim správalo. Tajne boli zatýkaní, do Bastily sa prevážali v krytých vozoch, stráž ich nesmeli vidieť, dozorcovia s nimi nesmeli hovoriť. V posledných desaťročiach sa väzni v Bastile delili na dve skupiny: prví boli tí, ktorí boli väznení na návrh rodiny, aby sa predišlo nejakému škandálu a druhí boli učenci a spisovatelia, ktorí svojimi dielami útočili na absolutistický režim a zneužívanie moci. Preto bola Bastila nenávidená všetkými. AMERICKÝ POLITIK A DIPLOMAT GUVERNÉR MORISS SI PO PÁDE BASTILY ZAPÍSAL DO DENNÍKU: „IDEM DO KLUBU. DAV ĽUDÍ TRIUMFÁLNE UKAZUJE HLAVU PÁNA FOULUNA, VPREDU NESÚ JEHO HLAVU NA TÁCKE, ZA SEBOU TIAHNU JEHO NAHÉ TELO. FOULUNOVÝM JEDNINÝM ZLOČINOM BOLO, ŽE PRIJAL MIESTO MINISTRA. ZNETVORENÉ TELESNÉ POZOSTATKY SEDEMDESIATROČNÉHO MUŽA PRIVLIEKLI K JEHO ZAŤOVI, PARÍŽSKEMU INTENDANTOVI, KTORÝ BOL TALTIEŽ ROZTRHANÝ NA KUSY. Ó, BOŽE! AKÝ TO ĽUD!“ Dobytie Bastily sa stalo symbolom pádu Ancien régime (Starého režimu). Nasledujúci deň prijal kráľ trikolóru, ktorá symbolicky spojila farby Paríža (červenú a modrú) s bielou farbou monarchie.
Koniec Ancien régime
Revolučná búrka pretrvávajúca od mája do septembra rozložili úplne kráľovskú moc. V druhej polovici júla a v auguste sa rozšírili aj na vidiek a vyvolali jav historikmi nazývaný La Grande peur (Veľký strach). Pod tlakom desivých správ z Paríža sa všeobecne panika veľmi rýchle rozšírila medzi vidieckym obyvateľstvom. Strach roľníkov z lupičských bánd a zo spiknutí šľachty zamierených proti nim viedol nakoniec k najväčšiemu povstaniu v dejinách Francúzska. Všetko vidiecke obyvateľstvo sa vyzbrojilo. V Normandii, Alsasku a slobodnom panstve Burgundskom útočili roľníci na šľachtické zámky a pálili doklady o poddanských dávkach. Značná časť šľachty utiekla z krajiny. Rozsah roľníckych povstaní v zemi prinútila Ústavodarné národné zhromaždenie, aby na svojom nočnom zasadaní zo 4. na 5. augusta 1789 pod vedením vojvodu Armendem de Auguillon, ktorý bol sám jedným z veľkých feudálnych pánov, preskúmalo všetky feudálne právne ustanovenia.