Výsledkom bolo zrušenie feudálneho systému a cirkevných desiatkov. Tým, že sa predstavitelia prvých dvoch stavov spontánne vzdali svojich privilégií, skončil sa absolutistický spoločenský režim Ancien régime. Boli prijaté tieto rozhodnutia:
1. zrušenie poddanstva
2. zrušenie súdnej právomoci feudálnych pánov
3. možnosť vyviazať sa z odvodu feudálnych dávok
4. odstránenie výlučného práva na honitbu
5. zavedenie peňažnej dane namiesto dovtedajšieho desiatku
6. zrušenie všetkých privilégií vrátane oslobodzovania od daní
7. zriadenie možnosti prístupu všetkých občanov k štátnym a vojenským funkciám a úradov
8. zrušenie možnosti kúpiť si úrad
9. zrušenie zvláštnych provinčných a mestských výsad Paríža, Lyonu a Bordeaux
10. zrušenie viacnásobného obročenia
11. poslanci s viazaným mandátom prehlásili, že napíšu voličom a požiadajú o súhlas s mandátom
12. zrušenie penzií získaných bez právneho nároku
13. reforma cechového systému
14. na pamiatku toho dňa boli vyrazené medaily a odnesené kráľovi za obnoviteľa francúzskej slobody
Zrušenie feudálnych privilégií sprevádzali slávnostné chvíle. Veľká časť súpisu požiadaviek a pripomienok generálnych stavov bola splnená. Až do dôsledkov zrušili šľachtické privilégiá a poddanské povinnosti
Deklarácia základných práv človeka a občana
Navzdory týmto radikálnym krokom vytvorilo Národné zhromaždenie, v ktorom mali väčšinu stredné a vyššie vrstvy, politický systém, kde volebné právo pripadlo opäť len tí najmajetnejší. Vydali dokument, ktorý obsahovala zrušenie stavov, rovnosť občanov pred zákonom, slobodu vyznania a presvedčenia. 26. augusta 1789 Ústavodarné zhromaždenie prijalo Deklaráciu základných práv človeka a občana. Mala slúžiť ako predslov k ústave, ktorú vypracúvali poslanci – k vôbec prvej francúzskej ústave.
Deklarácia bola druhom základnej charty s dodnes platnými princípmi. Preambulu a 17 článkov inšpirovala preambula Deklarácie nezávislosti spojných štátov z roku 1776 a ústavy Spojených štátov. Naopak sa tento dokument stal vzorom pre všetky ďalšie dokumenty 19. a 20. storočia. Predovšetkým to však bolo resumé filozofie osvietencov a ešte väčšmi politická konkretizácia obrovských zmien, ku ktorým prišlo vo Francúzsku za predchádzajúce dva mesiace. Po prijatí Deklarácie boli mnohí unesení vlastným úspechom a chceli pokračovať v odstraňovaní Ancien régime. Šľachta a duchovenstvo váhali.