Pre nich sa totiž zrušením privilégií skončila spoločenská nadvláda.
Hlavné zásady:
1. rovnosť všetkých ľudí pred zákonom
2. definuje sa pojem sloboda – sloboda názoru, vyznania a slova
3. vyžaduje sa platiť dane, no zároveň právo kontrolovať, načo boli použité
4. rešpektovať zákon je najdôležitejšia občianska povinnosť
5. súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné
6. človek môže robiť všetko, čo zákon nezakazuje
7. nikto nie je vinný, pokiaľ mu vina nebola dokázaná
Článok 1 Deklarácie: „Ľudia sú si od narodenia rovní“ položil základy novej spoločnosti a občianskeho zákonníka. Človek prestal byť poddaným a stal sa občanom. Článok 3 hovorí: „Národ je hlavným a pôvodným nositeľom každej suverenity. Ani jeden orgán, ani jeden jednotlivec nemôžu vykonávať moc, ktorá nevychádza vyslovene z ľudu. Bola vyhlásená ukážková demokracia. Aj ďalšie články boli v duchu tohto ideálu. JEAN-JACQUES ROUSSEAU PÍŠE VO SVOJEJ ROZPRAVE O NEROVNOSTI: „TEN, KTO PRVÝ OPLOTIL KÚSOK ZEME A POVEDAL: TOTO JE MOJE A KOMU TO JEDNODUCHÍ ĽUDIA UVERILI, BOL PRVÝM SKUTOČNÝM ZAKLADATEĽOM MEŠŤANSKEJ SPOLOČNOSTI.“ Sloboda myslenia a názoru umožnila existenciu strán a tlače. Deklarácia bola morálnym základom revolučných plánov z roku 1789. Neznamenala revolúciu, bola jej posolstvom. Po vydaní Deklarácie sa rozdelila francúzska buržoázia na girondistov, jakobínov a bahno. Girondistov tvoria najmä predstavitelia obchodno-priemyselnej buržoázie. Mali prevahu. Väčšina girondistov pochádzala z departementu Girone. Ich hlavnou snahou bolo dostať sa do parlamentu a presadiť tam svoje záujmy ako zvrhnúť kráľa a odstrániť moc šľachty. Skupinu jakobínov tvorila najrevolučnejšia buržoázia – drobní podnikatelia, živnostníci, remeselníci a inteligencia zo stredných a nižších vrstiev. Svoje politické schôdzky konali v Kostole sv. Jakuba. V čele jakobínov stál Maximillian Robespierre, Geogres Jacques Danton a Jean Paul Marat. Chceli nielen republiku, ale chceli republiku, ktorá by zabezpečila základné ľudské a občianske práva. Právnik Maximilian Robespierre bol po poprave kráľa ústrednou postavou francúzskej revolúcie. Uzavretý a nespoločenský advokát z Arrasu sa stal všemocným vodcom revolučného Výboru pre obecné blaho. Po odstránení svojich spolubojovníkov Dantona, Desmoulinsa a Héberta zostril svoju vládu teroru v Paríži. Neľudskou a životu vzdialenou tvrdosťou si vyslúžil Robespierre prezývku Neúplatný a zmenil revolúciu na vládu bezuzdného teroru, na ktorý sám 27. júla 1794 doplatil životom.
Advokát Georges Jacques Danton zahájil svoju politickú kariéru, keď s Maratom založili klub kordeliérov, zhromaždenie radikálnych jakobínov. Dvadsaťdeväťročný Danton fascinoval svojím rečníckym umením a dokázal rozvášniť davy parížskeho ľudu. V r. 1792 bol menovaný ministrom spravodlivosti zvolený do Výboru pre obecné blaho.