Pod tlakom ľudu oznámil kráľ svoj súhlas s rozhodnutiami Národného zhromaždenia v znení: „ Prijímam bez výhrad články Deklarácie základných práv človeka a občana.“
Keď sa nasledujúceho dňa ukázal kráľ s manželkou Máriou Antoinettou davom, žiadali davy skandovaním od kráľa, aby prišiel do revolučného Paríža. Kráľ zo strachu váhal, ale nakoniec privolil. Národné zhromaždenie vyhlásilo, že je neoddeliteľné od osoby kráľa, a tak sa vytvoril náramne zaujímavý sprievod: Národná garda, parížske ženy s obilím a chlebom, koč s kráľom a kráľovnou, osobná stráž, poslanci Národného zhromaždenia a nakoniec obrovský dav ľudí. Príchod kráľa vyvolal u mnohých prívržencov vlasteneckého krídla optimizmus. Len niekoľko skeptikov si dovolilo v tak „veľkej chvíli“ varovať pred prehnanými nádejami. JAKOBÍN JEAN PAUL MARAT OZNAČIL SÍCE VO SVOJOM ČASOPISE „PRIATEĽ ĽUDU“ PRESŤAHOVANIE KRÁĽA ZA ŠŤASTNÚ UDALOSŤ, ALE POZNAMENAL: „ALE TOTO ŠŤASTIE SA ROZPLYNIE AKO SEN, POKIAĽ NEZAISTÍME POBYT KRÁĽA V PARÍŽI AŽ DO DEFINITÍVNEHO PRIJATIA ÚSTAVY.“ Kráľ ostáva v Paríži až do neúspešného pokusu o útek. Francúzsko sa zmietalo v obrovských dlhoch. Ústavodarné národné zhromaždenie sa muselo tým muselo zaoberať a tým riešiť problém, ktorý ťažil už ministrov za vlády Ľudovíta XV. Preto, aby sa aspoň čiastočne podarilo pokryť štátny dlh, prehlásilo Ústavodarné národné zhromaždenie 10. októbra cirkevný majetok za národný a rozpredalo ho po malých pozemkoch. Exmajetky cirkvi však neslúžili len na oddlženie štátu s krytie deficitu rozpočtu, ale aj na krytie papierových peňazí, o vydaní ktorých sa začalo vážne uvažovať. Prvé asignáty, ako sa tieto peniaze nazývali, vyšli 9. decembra 1789. Týmito opatreniami ekonomického charakteru sa mali odbúrať štátny dlžoby, malo byť postihnuté duchovenstvo a zároveň sa mal rozšíriť okruh tých, ktorí ako vlastníci papierových peňazí mali hmotný záujem na ďalšom pokračovaní revolúcie.
Asignáty boli vydané ako zúročiteľné štátne obligácie na majetok cirkvi, kráľovský majetok a na vlastníctvo šľachtických emigrantov. Najprv sa dostali na trh asignáty v hodnote 40 miliónov livrov, v ďalších obdobiach dosiahli ale až závratnú hodnotu 46 miliárd.
Rýchly nárast množstva vydaných peňazí mal za následok neobmedzenú infláciu, ktorá zasiahla najmä drobných mešťanov a nemajetné vrstvy obyvateľov, čo posilnilo revolučné nálady. Zrušenie dedičného šľachtictva a občianska ústava duchovenstva
Dekrétom Národné zhromaždenia bolo vo Francúzsku 16. júna 1790 zrušené dedičné šľachtictvo. Rozhodnutie vyvolalo medzi šľachtou veľkú vlnu emigrácie.