Vodca výpravy Hernan Cortes so svojimi mužmi rozvrátil celú ríšu. Domorodcov mučili, zabíjali alebo zotročovali, nakoniec zrovnali zo zemou aj rozprávkovo krásne hlavné mesto Tenochtitlan a o 10 rokov aztécka civilizácia definitívne zanikla. Podobný osud stihol aj ríšu Inkov, síce lepšie vyzbrojených, no zmorených občianskymi vojnami.
Afričania sa tiež neubránili dobyvačným nájazdom portugalských a španielskych námorníkov. Portugalský panovník Henrich Moreplavec ako prvý začal obchodovať s africkými obyvateľmi. Po tom ako sa africké výpravy ukázali ako neúčinné, práve predajom otrokov začal záujem o africké končiny stúpať. Každým ďalším krokom smerom na juh k rovníku získavali objavitelia nové poznatky o neznámych oblastiach. Jedinou prekážkou bol strach námorníkov prameniaci z legiend, podľa ktorých číhali v týchto končinách mnohé nebezpečenstvá. Verili, že more je smerom k rovníku stále hustejšie a dokonca vriace. Prekročenie týchto šírok považovali za nemožné. Roku 1473 Lopo Goncalves túto teóriu konečne vyvrátil. Keďže kvôli rozkladu pôvodného spôsobu života a chorobám, voči ktorým neboli Indiáni imúnny, klesla ich populácia krátko po príchode dobyvačných Španielov o viac než 70 %, zotročení africký ľud bol surovo prevážaný na územie strednej a južnej Ameriky, následne nútení k ťažkým prácam, na ktoré neboli zvyknutí. Tak sa začala smutná éra trýznenia skromného afrického obyvateľstva kvôli chamtivosti ľudí, ktorí povýšili svoje bohatsvto a spokojnosť nad životy iných. Našťastie boli Afričania roku 1537 vyhlásení za ľudí, čo aspoň čiastočne bránilo krutému zaobchádzaniu s nimi.