Zaujímavosti o zámorských objavoch 15. a 16. storočia

Ľudia podnikali nespočetne veľa námorných výprav s úmyslom nájsť vytúžené bohatstvo a zahnať biedu, ktorá zaplavila Európu v dôsledku predražených cien tovarov prichádzajúcich z Turkami ovládaného Orientu. Legendy o bájnom Eldoráde alebo zlatej ríši Mixtékov moreplavcov poháňali na často životu nebezpečných cestách po rozbúrenom mori. A medzi týmito výpravami nájdeme pár takých, ktoré mali skutočne nezvyčajný priebeh. Portugalcom dopomohla k odhaleniu morskej cesty do Indie pohroma. Loď Bartolomea Diaza sa totiž ocitla v obrovskej búrke, ktorá trvala niekoľko dní. Námorníci sa ocitli na šírom mori Netušili akým smerom sa majú vydať a po dlhých útrapách predsa zbadali pobrežie – známy Mys dobrej nádeje, ktorý však Diaz pôvodne pomenoval Mys búrok a práve toto pomenovanie sa mu o 13 rokov stalo osudným, totiž jeho loď sa práve na tomto mieste potopila. Vasco da Gama veru šťastie nepotreboval, cestu poznal a vynašiel sa v každej situácii – Portugalci tušili, že ich v Indii neprivítajú s otvorenou náručou, preto potrebovali dômyselný plán. Da Gama zakotvil pri pobreží a predstavil sa ako vyslanec portugalského kráľa, ktorý je údajne najbohatším panovníkom, nepotrebuje ich zlato, len zháňa obyvateľov, ktorých je v tejto prebohatej ríši nedostatok a teda sa nemá kto z tých krásnych pokladov tešiť. Nadšený kráľ rozkázal nalodiť do zvyšných portugalských plavidiel mnoho svojich poddaných a poslednú loď naložil drahokamami – nech mocný panovník zbadá, že si vybral správne. Ľudia pravdaže po vylodení v Portugalsku padli do otroctva a nič netušiaci indický panovník prišiel o veľkú časť svojho bohatstva. Námorné výpravy mali aj svoje tienisté stránky. Čoraz mocnejšia ríša Španielov posielala na more najväčšiu spodinu krajiny – vrahov a ostatných kriminálnikov, ktorých sa chceli zbaviť; práve na tento krok doplatili obyvatelia územia dnešného Mexika, považovaní za členov jednej z najvyspeleších civilizácii – Aztékovia. Ich kultúra bola prekrásna, postavili neuveriteľne veľkolepé chrámy a paláce, i pyramídy. Španielov privítali s kráľovskými poctami v domnienke, že sa do krajiny vracajú prorokovaní bieli Bohovia, ktorí mali so sebou podľa legiend priniesť šťastie a mier. Španieli bezohľadne využívali túto vieru a pohostinnosť domorodcov. Postupne uväznili a vyvraždili príslušníkov aztécekej šľachty a hoci sa po týchto krvavých udalostiach Aztéci vzbúrili, nemali so svojimi primitívnymi zbraňami proti španielskym hrdlorezom šancu.

Vodca výpravy Hernan Cortes so svojimi mužmi rozvrátil celú ríšu. Domorodcov mučili, zabíjali alebo zotročovali, nakoniec zrovnali zo zemou aj rozprávkovo krásne hlavné mesto Tenochtitlan a o 10 rokov aztécka civilizácia definitívne zanikla. Podobný osud stihol aj ríšu Inkov, síce lepšie vyzbrojených, no zmorených občianskymi vojnami.
Afričania sa tiež neubránili dobyvačným nájazdom portugalských a španielskych námorníkov. Portugalský panovník Henrich Moreplavec ako prvý začal obchodovať s africkými obyvateľmi. Po tom ako sa africké výpravy ukázali ako neúčinné, práve predajom otrokov začal záujem o africké končiny stúpať. Každým ďalším krokom smerom na juh k rovníku získavali objavitelia nové poznatky o neznámych oblastiach. Jedinou prekážkou bol strach námorníkov prameniaci z legiend, podľa ktorých číhali v týchto končinách mnohé nebezpečenstvá. Verili, že more je smerom k rovníku stále hustejšie a dokonca vriace. Prekročenie týchto šírok považovali za nemožné. Roku 1473 Lopo Goncalves túto teóriu konečne vyvrátil. Keďže kvôli rozkladu pôvodného spôsobu života a chorobám, voči ktorým neboli Indiáni imúnny, klesla ich populácia krátko po príchode dobyvačných Španielov o viac než 70 %, zotročení africký ľud bol surovo prevážaný na územie strednej a južnej Ameriky, následne nútení k ťažkým prácam, na ktoré neboli zvyknutí. Tak sa začala smutná éra trýznenia skromného afrického obyvateľstva kvôli chamtivosti ľudí, ktorí povýšili svoje bohatsvto a spokojnosť nad životy iných. Našťastie boli Afričania roku 1537 vyhlásení za ľudí, čo aspoň čiastočne bránilo krutému zaobchádzaniu s nimi.

Zdroje:

Kronika ľudstva, Dejiny ľudstva -