Pre Rimanov sa ich biskup stal uznávanou hlavou, lebo sa staral nielen o veci cirkevné, ale chránil obyvateľov aj pred mečom nových dobyvateľov, akými boli napríklad Huni. Lev I. Veľký vyšiel r. 452 proti ich obávanému vodcovi Attilovi a podarilo sa mu tak odvrátiť nájazd na Rím. Od Vandalov si zasa vynútil sľub, že ušetria aspoň ľudí, aj keď plieneniu Ríma nemohol zabrániť. Ľud sa k pápežom obracal čoraz častejšie ako k jedinej autorite, najmä za vojenského chaosu a hladu. Pápeži tak začali plniť úlohu cisárov.

Franská ríša
Na tradíciu Rímskej ríše naväzoval ako prvý ranofeudálny štát Franská ríša, ktorá vznikla na prelome 5. a 6. storočia. Frankovia, ako prvý germánsky kmeň, tiež prijali katolícku formu kresťanstva. Ostatné kmene prijali kresťanstvo v ariánskej forme, ktorá neuznávala božstvo Ježiša Krista. Franský kráľ Chlodovik r. 498 prijal krst, čím si zaistil nielen podporu katolíckej cirkvi, ale aj Galorimanov, medzi ktorými sa usadil a východorímskeho cisára, ktorému záležalo na osude bývalého Rímskeho impéria. Biskup Gregor z Tours vidí v pokrstenom kráľovi „nového Konštantína“ a biskup Avitus z Vienne mu napísal: „Božia prozreteľnosť našla vládcu našej dobe! Keď si vybrala Vás, stali ste sa sudcom pre celý svet. Vaša viera je naším víťazstvom.“ Avitus ďalej prirovnal Chlodovika s východorímskym cisárom, čím zaradil franské kráľovstvo mimo barbarských. O tri storočia neskôr to potvrdil pápež Lev III., ktorý korunoval franského panovníka Karola Veľkého za západorímskeho cisára.

Petrovo dedičstvo
Ostrogótski dobyvatelia, ktorí sa pričinili o zánik západorímskeho cisárstva, boli r. 553 rozprášení východorímskym cisárom Justiniánom, ale ten už nevládal zadržať postupujúcich Longobardov. V r. 739 pápež Gregor III. požiadal o pomoc franského majordóma a ponúkol mu titul „ochranca Rimanov“. S jeho pomocou dohodol s Longobardmi 20-ročný mier. Neskôr však Longobardi dobili Ravennu a pochod do Ríma bol už iba otázkou času. Pápež Štefan II. znova hľadal pomoc u Frankov. Ich kráľ Pipin Krátky ho ubezpečil o pomoci a ochránil Rím pred obsadením. Štefan II. na to pomazal Pipina za kráľa, čím ho určil za nástupcu rímskych cisárov a Franskú ríšu za dedičku, kedysi slávneho rímskeho impéria. Pipin zasa pápežovi zveril svetskú správu nad Rímom s priľahlými územiami. Toto územie je známe ako tzv. „Patrimonium Petri – Petrovo dedičstvo.“ Po niekoľkých víťazstvách Pipin daroval pápežovi aj Ravennu a niektoré mestá ležiace južne od nej: „Kľúč od Ravenny a rôznych iných miest exarchátu položil spolu s kráľovskou darovacou listinou do chrámu sv.