Byzantské loďstvo sa však po objavení „gréckeho ohňa“ stalo takmer neporaziteľné. Táto zbraň, krutá zima a hlad, ktorý doľahol na arabské tábory, umožnili Byzantíncom zdolať útok. Okolo roku 1071 sa v Anatólii usádzajú Seldžuckí Turci, ktorí neskôr založia Osmanskú ríšu. Ich vláda ohrozovala kresťanstvo v Malej Ázii a začalo sa chýliť ku križiackym výpravám.

Vplyv arabskej kultúry
Presadzovanie arabčiny ako úradného jazyka v podrobených moslimských oblastiach urýchlilo zjednotenie správy a bolo zároveň začiatkom kultúrneho zjednocovania Arabskej ríše. Damaský kalif z dynastie Umajjovcov dal v roku 691 postaviť novú moslimskú svätyňu tzv. „Skalný dóm“ na mieste židovského Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme. Roku 750 potomok tejto rodiny, ktorú až na jedného jej člena celú v Damasku vyvraždili, založil v dobytom Španielsku nezávislý emirát. Bol to prvý islamský štát v Európe, nezávislý od arabského kalifátu v Bagdade. Hlavným mestom sa stalo andalúzske mesto Córdoba. Córdobsky kalifát postupne dosiahol veľký kultúrny rozkvet a v čase svojho vrcholu bol pokladaný za najvyspelejšiu krajinu západnej Európy. Vybudovali tu prekrásnu umajjovskú mešitu v maurskom štýle s 860 stĺpmi. Ich kultúra poznačila vývoj Španielska hlavne v oblasti maurskej architektúry, ktorá sa vyznačuje mozaikou, jemne vyrezávaným kameňom a nádhernými alabastrovými fontánami.
Podľa vzoru alexandrijskej knižnice založili slávny Dom vedy. Arabské preklady gréckych matematických textov u mnohých diel predstavujú jediné dochované exempláre. Grécka matematická tradícia bola obohatená o prvky indickej aritmetiky a o vlastný výdobytok Arabov – algebru. Od nich sme prevzali aj arabské čísla.

Aristotelov odkaz
Kresťanský Západ silne ovplyvnila byzantská a arabská kultúra predovšetkým cez córdobsky kalifát. Cez arabských a židovských učencov Avicennu a Maimonidesa dochádza k osvojovaniu si Aristotelovho učenia. Toledské biskupstvo zorganizovalo roku 1113 skutočnú prekladateľskú školu. Kresťanskí, arabskí a židovskí učenci uznávaní v období córdobskeho kalifátu poskytli Európe latinské preklady arabských filozofických a vedeckých spisov, ako aj Aristotelových diel, ktoré neskôr obohatili európske univerzity. Bez zveličovania možno povedať, že arabskí učenci zachránili dedičstvo gréckej filozofie, predovšetkým Aristotelov filozofický odkaz. Tento vo svojom uvažovaní o pohybe a vôbec o každej zmene prirodzeným rozumom dospel k existencii „Nemenného hýbateľa“, ktorý je príčinou a cieľom každej zmeny.