Temné storočie

V istanbulskej mešite sa roku 1875 objavil rukopis Ibrahíma ibn Jakúba z 10. stor. Ako vyslanec córdobskeho kalifa precestoval v rokoch 965 – 966 územie východného Nemecka. Bystrého pozorovateľa z oblasti Stredomoria, kde vynikala dokonalá harmónia arabskej a byzantskej kamennej architektúry, upútali zvlášť drevené stavby slovanských hradov. Svedectvo o ich stavbe, ktoré zaznačil v spomínanom rukopise, je dôkazom vzájomných kontaktov európskeho a arabského sveta.

Synovia Ľudovíta I. Pobožného, ktorý nastúpil po Karolovi I. Veľkom na cisársky trón, rozdelili Franskú ríšu na východnú, strednú a západnú, bol to začiatok zrodu troch neskorších veľkých štátov – Nemecka, Francúzska a Talianska. K rozdeleniu prispela aj neschopnosť čeliť útokom Normanov vo Francúzsku, Hunov v Germánii a Saracénov v Itálii. Saracéni boli moslimskí piráti z Tuniska, ktorí sa pokúšali obsadiť Itáliu cez Sicíliu. Roku 827 sa jedna ich výprava za pomoci vzbúreného byzantského veliteľa vylodila na ostrove a za niekoľko rokov ho okupovali celý. Vstupovali aj do žoldnierskych služieb pevninských talianskych štátikov. Urobili si tak oporné body v mestách Tarent a Bari a začali prenikať až k Rímu. V roku 846 vyplienili baziliky sv. Petra a sv. Pavla. Preto dal pápež Lev IV. obohnať Zátiberie hradbami. O niekoľko rokov neskôr znova napadli pápežský štát. Pápež Ján VIII. bezradne napísal: „Hľadali sme svetlo a našli sme len temnotu. Voláme o pomoc, pretože sa neodvažujeme ani opustiť múry mesta, taká strašná spúšť bola urobená. Odnikiaľ žiadna pomoc, ani cisára, ani kohokoľvek…“ Obdobie od roku 880 do roku 1046 sa pre Cirkev označuje ako „temné storočie“.

Arabská expanzia
Začiatkom 7. stor. zjednotil Arabov a položil základy moslimskej spoločnosti prorok Mohamed. Po jeho smrti roku 632 začali výboje Arabov. Zmocnili sa Sýrie, Mezopotámie a Egypta. Neskôr, dobitím Kartága, získali celú severnú Afriku. V roku 711 sa preplavili cez Gibraltár na európsky kontinent a začali dobývať Pyrenejský polostrov. Za štyri roky bol skoro celý v rukách Moslimov.
Kresťanstvo moslimskou expanziou na Blízkom východe a v severnej Afrike skoro celkom zaniklo. Kalif Omar po dobití Egypta prikázal zapáliť chýrnu alexandrijskú knižnicu so slovami: „Ak je v uložených knihách napísané to, čo v Koráne, potom je zbytočná. Ak je v knihách napísané niečo iné, potom je škodlivá.“ Mohamedáni sa stali trvalou hrozbou aj pre Byzantíncov. Na rozhraní rokov 717 a 718 obliehali Konštantínopol z mora aj z pevniny.

Byzantské loďstvo sa však po objavení „gréckeho ohňa“ stalo takmer neporaziteľné. Táto zbraň, krutá zima a hlad, ktorý doľahol na arabské tábory, umožnili Byzantíncom zdolať útok. Okolo roku 1071 sa v Anatólii usádzajú Seldžuckí Turci, ktorí neskôr založia Osmanskú ríšu. Ich vláda ohrozovala kresťanstvo v Malej Ázii a začalo sa chýliť ku križiackym výpravám.

Vplyv arabskej kultúry
Presadzovanie arabčiny ako úradného jazyka v podrobených moslimských oblastiach urýchlilo zjednotenie správy a bolo zároveň začiatkom kultúrneho zjednocovania Arabskej ríše. Damaský kalif z dynastie Umajjovcov dal v roku 691 postaviť novú moslimskú svätyňu tzv. „Skalný dóm“ na mieste židovského Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme. Roku 750 potomok tejto rodiny, ktorú až na jedného jej člena celú v Damasku vyvraždili, založil v dobytom Španielsku nezávislý emirát. Bol to prvý islamský štát v Európe, nezávislý od arabského kalifátu v Bagdade. Hlavným mestom sa stalo andalúzske mesto Córdoba. Córdobsky kalifát postupne dosiahol veľký kultúrny rozkvet a v čase svojho vrcholu bol pokladaný za najvyspelejšiu krajinu západnej Európy. Vybudovali tu prekrásnu umajjovskú mešitu v maurskom štýle s 860 stĺpmi. Ich kultúra poznačila vývoj Španielska hlavne v oblasti maurskej architektúry, ktorá sa vyznačuje mozaikou, jemne vyrezávaným kameňom a nádhernými alabastrovými fontánami.
Podľa vzoru alexandrijskej knižnice založili slávny Dom vedy. Arabské preklady gréckych matematických textov u mnohých diel predstavujú jediné dochované exempláre. Grécka matematická tradícia bola obohatená o prvky indickej aritmetiky a o vlastný výdobytok Arabov – algebru. Od nich sme prevzali aj arabské čísla.

Aristotelov odkaz
Kresťanský Západ silne ovplyvnila byzantská a arabská kultúra predovšetkým cez córdobsky kalifát. Cez arabských a židovských učencov Avicennu a Maimonidesa dochádza k osvojovaniu si Aristotelovho učenia. Toledské biskupstvo zorganizovalo roku 1113 skutočnú prekladateľskú školu. Kresťanskí, arabskí a židovskí učenci uznávaní v období córdobskeho kalifátu poskytli Európe latinské preklady arabských filozofických a vedeckých spisov, ako aj Aristotelových diel, ktoré neskôr obohatili európske univerzity. Bez zveličovania možno povedať, že arabskí učenci zachránili dedičstvo gréckej filozofie, predovšetkým Aristotelov filozofický odkaz. Tento vo svojom uvažovaní o pohybe a vôbec o každej zmene prirodzeným rozumom dospel k existencii „Nemenného hýbateľa“, ktorý je príčinou a cieľom každej zmeny.

Táto myšlienka sa dala veľmi ľahko spojiť s kresťanským pojmom Boha a pochopiť vieru a rozum ako jednotu. Vyjadruje to aj výrok Anzelma z Canterbury, otca scholastiky (scholastika – filozofický smer, ktorý spájal kresťanskú vierouku s aristotelovskou filozofiou): „Verím, aby som porozumel.“

Islam a kresťanstvo
Islam sa pri kresťanstve sústreďoval iba na teologické a inštitucionálne problémy a zabúdal na etické hodnoty kresťanstva. V praktickom súžití aspoň v začiatkoch kresťanské obce toleroval, no v drvivej väčšine sa kresťania podobne ako židia, stali druhoradými občanmi s obmedzeniami a vlastnou samosprávou. Nesmeli medzi moslimami hlásať svoju vieru, ich svedectvo pred súdom v prípade sporu s moslimom neplatilo, nesmeli sa ženiť s moslimkami, kým moslimovia sa s kresťankami mohli.
Kresťanská polemika sa vyostrila najmä vtedy, keď postup Turkov na Balkáne a v Stredomorí začal ohrozovať Európu. Korán bol vyhlásený za Mohamedom sfalšovanú Bibliu. Na islame najviac prekážalo mnohoženstvo. Až porážka Turkov pri Viedni v roku 1683 znamená zvrat. Vychádzajú nielen prvé objektívne preklady Koránu, ale i práce, ktoré sa usilujú o vedecký výskum tohto náboženstva. V 20. storočí aj kresťanské cirkvi deklarujú tolerantný vzťah k islamu, osobitne II. vatikánsky koncil.
Nemecký filozof Lessing napísal podobenstvo o Múdrom Nathanovi, kde rozpráva príbeh o prsteni so zázračnou mocou, ktorý sa stratil medzi dvoma podobnými bratmi. Iba každodenný život mohol dokázať, ktorý z bratov ho vlastnil. To, podľa Lessinga, platilo aj pre judaizmus, kresťanstvo a islam. Spoločné korene týchto troch náboženstiev viedli namiesto k porozumeniu, k rozporu. Pokiaľ však tento myšlienkový rozpor neprerastie do násilia, môže priniesť užitočné plody. Vo vzťahu arabskej a stredovekej kresťanskej kultúry sa to už stalo….