referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Sobota, 19. októbra 2019
Temné storočie
Dátum pridania: 02.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wydlakdb
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 954
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
V istanbulskej mešite sa roku 1875 objavil rukopis Ibrahíma ibn Jakúba z 10. stor. Ako vyslanec córdobskeho kalifa precestoval v rokoch 965 – 966 územie východného Nemecka. Bystrého pozorovateľa z oblasti Stredomoria, kde vynikala dokonalá harmónia arabskej a byzantskej kamennej architektúry, upútali zvlášť drevené stavby slovanských hradov. Svedectvo o ich stavbe, ktoré zaznačil v spomínanom rukopise, je dôkazom vzájomných kontaktov európskeho a arabského sveta.

Synovia Ľudovíta I. Pobožného, ktorý nastúpil po Karolovi I. Veľkom na cisársky trón, rozdelili Franskú ríšu na východnú, strednú a západnú, bol to začiatok zrodu troch neskorších veľkých štátov – Nemecka, Francúzska a Talianska. K rozdeleniu prispela aj neschopnosť čeliť útokom Normanov vo Francúzsku, Hunov v Germánii a Saracénov v Itálii. Saracéni boli moslimskí piráti z Tuniska, ktorí sa pokúšali obsadiť Itáliu cez Sicíliu. Roku 827 sa jedna ich výprava za pomoci vzbúreného byzantského veliteľa vylodila na ostrove a za niekoľko rokov ho okupovali celý. Vstupovali aj do žoldnierskych služieb pevninských talianskych štátikov. Urobili si tak oporné body v mestách Tarent a Bari a začali prenikať až k Rímu. V roku 846 vyplienili baziliky sv. Petra a sv. Pavla. Preto dal pápež Lev IV. obohnať Zátiberie hradbami. O niekoľko rokov neskôr znova napadli pápežský štát. Pápež Ján VIII. bezradne napísal: „Hľadali sme svetlo a našli sme len temnotu. Voláme o pomoc, pretože sa neodvažujeme ani opustiť múry mesta, taká strašná spúšť bola urobená. Odnikiaľ žiadna pomoc, ani cisára, ani kohokoľvek…“ Obdobie od roku 880 do roku 1046 sa pre Cirkev označuje ako „temné storočie“.

Arabská expanzia
Začiatkom 7. stor. zjednotil Arabov a položil základy moslimskej spoločnosti prorok Mohamed. Po jeho smrti roku 632 začali výboje Arabov. Zmocnili sa Sýrie, Mezopotámie a Egypta. Neskôr, dobitím Kartága, získali celú severnú Afriku. V roku 711 sa preplavili cez Gibraltár na európsky kontinent a začali dobývať Pyrenejský polostrov. Za štyri roky bol skoro celý v rukách Moslimov.
Kresťanstvo moslimskou expanziou na Blízkom východe a v severnej Afrike skoro celkom zaniklo. Kalif Omar po dobití Egypta prikázal zapáliť chýrnu alexandrijskú knižnicu so slovami: „Ak je v uložených knihách napísané to, čo v Koráne, potom je zbytočná. Ak je v knihách napísané niečo iné, potom je škodlivá.“ Mohamedáni sa stali trvalou hrozbou aj pre Byzantíncov. Na rozhraní rokov 717 a 718 obliehali Konštantínopol z mora aj z pevniny.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.