Nasledujúci večer poslal Commius 60000 mužov z najlepších oddielov, aby sa zmocnili priesmyku na hore Rea, ktorú strážili dve rímske légie. V rovnakom čase zaútočila na rímsku obrannú líniu jeho jazda a bojovať začal aj zvyšok galskej armády. Zároveň Vercingetorix rozkázal uskutočniť výpad. Rozpútala sa všeobecná bitka. Caesar poslal šesť kohort na pomoc légiám v priesmyku, prešiel na líniu obrannej priekopy, vydal príkazy jazde a sám odišiel na horu Rea. Jeho šarlátový plášť vyvolal u Galov nenávistný krik a povzbudil Rimanov. V priesmyku Rimania napadli Galov zboku, a tí utiekli. Veľa ich padlo. V Commiovej armáde to vyvolalo rozklad a Vercingetorix sa tretí raz musel v Alesii zatvoriť. Nasledujúci deň sa v Galskom tábore konala porada. Vercingetorix mal len dve možnosti : zomrieť, alebo sa Caesarovi vzdať. Poslal k Rimanom vyjednávačov, aby sa dozvedeli podmienky kapitulácie. Caesar žiadal, aby mu vydali všetkých vodcov a odovzdali zbrane.
Vercingetoriga odviedli do Ríma, tu ho väznili šesť rokov a potom ho roku 46 p. n. l. sťali.

2.5.4. Situácia v Ríme a Rubicon

Zatiaľ, čo Caesar víťazil v Galii, pomery v Ríme sa vyvíjali v neprospech triumvirov. V senáte zosilnela opozícia, a tak Caesarov prívrženec Publius Clodius Pulcher začal vytvárať ozbrojené bandy, aby s ich pomocou vyvíjal nátlak na senát. Keď potom to isté urobil na obranu senátu Titus Annius Milo, rímske ulice sa začali meniť na bojisko. Caesar preto zvolal na jar roku 56 p. n. l. schôdzu triumvirov do mesta Lucy v Etrúrii. Sám chcel zostať v Galii, Pompeius a Crassus sa mali dať zvoliť za konzulov a urobiť poriadok v Ríme. Na východe sa zostrila situácia a Crassus sa rozhodol zaútočiť na Partov. Jeho invázia však nedopadla podľa jeho predstáv. Jeho vojsko bolo rozprášené a samotný Crassus zomrel v boji. Keď Crassus dohral svoju poslednú úlohu, triumvirát zanikol a moc troch mužov sa mala rozdeliť medzi dvoch. Pompeius však využil svoju prítomnosť v Ríme, aby na seba strhol aj Caesarov podiel. Roku 52 p. n. l. ho senát vymenoval za „ konzula bez kolegu“ - a hlavne bez Caesarovho vedomia. Caesar očakával problémy. V tom čase zomrela aj Iulia, Pompeiova manželka, a tým sa uvoľnilo posledné puto, ktoré ich k sebe viazalo. Roku 51 p. n. l. sa Pompeius pridal k požiadavke niektorých senátorov, aby Caesara zbavili plných mocí a velenia nad vojskom v Galii : videl v tom príležitosť dosiahnuť v Ríme absolútnu samovládu. Caesar v tom videl zasa zradu. Roztržka sa dovŕšila. Situácia nevyzerala pre Caesara priaznivo.