Pred zlatým vozom s ovenčenými koňmi, na ktorom stál v purpurovom plášti a s vavrínovým vencom na hlave, kráčalo sedemdesiatdva liktorov ……. Ak slávil tieto triumfy za obrovského jasotu rímskeho ľudu ako samovládca, tak ďalší, hispánsky triumf, slávil už ako boh. Na jeseň roku 45 p. n. l. nariadil senát na jeho počesť päťdesiatdennú ďakovnú slávnosť a postavil jeho sochu vo Veľkom cirku medzi sochy božských ochrancov Ríma. 2.7. Smrť božského Iulia

Caesar sa stal naozajstným monarchom. Svoju moc plne využíval. Snažil sa pri tom uspokojiť záujmy najširších vrstiev rímskej spoločnosti. Postaral sa predovšetkým o armádu. Rímskej chudobe natrvalo zabezpečil bezplatné rozdeľovanie obilia zo štátnych prostriedkov a vytváral pre ňu pracovné príležitosti. Udelil občianstvo gréckym učiteľom a lekárom, aby ich privábil do Ríma. Zaviedol poriadok i do takých naoko druhoradých vecí, ako bol napríklad kalendár. Jeho reformné dielo bolo obdivuhodné.
Na Caesarov príkaz sa zhromaždil senát, aby prerokoval háklivú otázku jeho vyhlásenia za kráľa. Na tento titul boli Rimania už dlhé stáročia priam alergický a Caesar to vedel. Chcel sa dať preto vyhlásiť za kráľa len pre východné krajiny. V Ríme si chcel ponechať možnosť, aby eventuálnym odporcom odpovedal to isté čo nedávno pochlebníkom: „Kráľ nie som, som Caesar“. Republikánska opozícia proti Caesarovi sa rozhodla pre čin. Domnievala sa, že ak padne Caesar, povstane znovu republika. Našlo sa päťdesiat mužov, ktorí boli ochotní vykonať ten odporný čin. Caesar sa rozhodol, že na zasadanie senátu nepôjde. Zle sa vyspal, manželke sa sníval zlý sen, veštec mu predpovedal, aby na zasadanie nechodil. Preto Caesarov dlhoročný priateľ Marcus Iunius Brutus išiel po Caesara. Caesar mu dôveroval a tak na zasadanie senátu odišiel. Bolo 15. marca 44 p. n. l. Caesara čakalo v senáte nepríjemné prekvapenie: skončil ubodaný na smrť pod Pompeiovou sochou. V tele mal tridsaťdva rán. Medzi sprisahancami bolo veľa jeho priateľov a aj Brutus.
Tri dni trvali prípravy na Caesarov pohreb a Marcus Antonius sa postaral, aby to bolo veľkolepé divadlo na scéne rímskeho Fóra. Pred rečnisko dal postaviť model chrámu Venuše Rodičky, od ktorej odvodzoval Caesar svoj božský pôvod. Caesarovo telo malo spočívať na lôžku zo slonovej kosti, prikrytom purpurovou látkou so zlatým vyšívaním, na ozdobný stĺp dal Marcus Antonius zavesiť krvavú tógu, v ktorej Caesara zavraždili. Hlavným bodom príprav bolo však verejné prečítanie Caesarovho závetu.