Vtedy ani nie jedenásťročný Gaius Iulius Caesar dostal novú povinnosť, a to, starať sa o ochrnutého Gaia Maria. Mal mu vlastne spríjemňovať chvíle čítaním. Caesar sa novej povinnosti aj potešil, aj nepotešil. Bol rád, že ho Marius môže naučiť všetko o vojenskom umení, o Germánoch, o Numídii. Malo to však aj svoju zápornú stránku. Musel prestať s vojenským výcvikom, so stretnutiami so seberovnými. Gaius Marius mu zaberal všetok voľný čas. Najradšej bol však tomu, že sa mohol stretávať s Iuliou, manželkou Gaia Maria. Práve táto Iulia mu bola náhradnou matkou.
Gaius Marius mal syna, Gaia Maria mladšieho, ktorý však nestál o vyprávanie svojho otca o vojenskom umení. Jednoducho veril v to, že pre neho budú zelenáči bojovať tak, ako by za jeho otca bojovali veteráni, ošľahaný bleskom vojen. Čakal, že všetky skúsenosti jeho otca sú ukryté niekde vnútri a objavia sa vo vhodnom okamžiku. Caesar bol však unesený rozprávaním Gaia Maria. Ticho počúval, všetko si vryl do pamäti. Jeho snom bolo stať sa najväčším vojvodcom v dejinách Ríma. Caesar sprevádzal Maria na jeho prechádzkach po Ríme. V okolí Fóra bol známy ako „ Mariov chlapec “ , v Subure bol sám sebou. Ak sa nevenoval Mariovi, stretával sa s Gaiom Matiom. Spolu s Luciom Decumiom sa prechádzali. Caesar tu dostal novú prezývku „páv “ , keďže sa prechádzal ako páv s našuchoreným perím. 2.1.3. Nedobrovoľný flaminát

Lucius Cornelius Sulla bol v občianskej vojne hlavným veliteľom južného frontu. V bitke pri Nole dokonca získal veniec z trávy, najvyššie vojenské vyznamenanie. Spolu s priateľom Quintom Pompeiom Rufom kandidoval na úrad konzula. Svoje rodiny spojili manželským zväzkom, Sullova dcéra Cornelia sa vydala za mladého Quinta Pompeia Rufa. Sulla sa stal prvým a Pompeius druhým konzulom. Ku koncu konzulátu prišla správa, že kráľ Mitridates zmasakroval rímskych a italských občanov provincie Ázia. Konzervatívny politik Publius Sulpicius sa razom zmenil. Hoci predtým bol proti udeleniu rímskeho občianstva Italikom, zrazu bol za tento návrh. Lucius Cornelius Sulla dostal vrchné velenie vo vojne proti Mitridatovi. Gaius Marius to však nemohol prehltnúť. Sulpiciovi sa medzitým podarilo zneškodniť senát, navrhol zákon pred ľudové zhromaždenie o tom, aby každý senátor, ktorý dlhuje určitú peňažnú sumu, bol vylúčený zo senátu. Tento naoko neškodný zákon dobre preriedil rady senátu. Počet senátorov nestačil ani na kvórum, takže senát ako keby neexistoval. Potom navrhol zákon, ktorý Sullovi odobral velenie vo vojne a dal ho Gaiovi Mariovi. To už bolo pre Sullu priveľa.