Slovne napadol Luculla, ktorý sa musel stiahnuť, taká sila vyžarovala z Caesarovej osobnosti. Lucullus sa rozhodol, že sa Caesara zbaví pri prvej príležitosti. Caesar sa v stane, ktorý patril tribúnom stretol so svojím celoživotným priateľom Aulom Gabiniom a aj nepriateľom Marcom Calpurniom Bibulom. Caesar pracoval vždy usilovne, nikdy nebolo na ňom vidieť únavu. Chodil po tábore a zoznamoval sa s vojakmi. Zahanboval starších legátov tým, že vždy našiel lepší spôsob ako vyriešiť danú situáciu. Konečne mu boli Mariove rady na niečo platné. V deň boja s obrancami mesta, Caesar dostal velenie nad najhoršou kohortou. Mal viesť kohortu do útoku na čele stredového hrotu smerom na hlavnú bránu, zaujať postavenie a udržať dosiahnuté pozície. Caesar bol predhodený vlkom. V boji sa vyznamenal nezvyčajnou statočnosťou, bojovnosťou a nesmiernou inteligenciou. Zachránil život centúrionovi. Po bitke vojaci slávnostne prisahali, že keby nebolo Caesara, tak by kohorta padla. Caesar dostal občiansky veniec, významné vojenské vyznamenanie. Podľa Sullových zákonov, každý kto získa občiansky veniec alebo veniec z trávy, môže aj napriek veku zasadať v senáte. Keď nositeľ venca vstúpil do senátu, všetci senátori vrátane konzulov a cenzorov, museli vstať a zatlieskať mu. Caesar tak získal konzulské kreslo, ktoré stratil, keď prestal byť flamenom Dialis. Caesara takto po bitke pri Mitylene poctili ako jediného a jeho kohorta ako jediná získala phalerae , ktorými si mohla ozdobiť vexillum. 2.2.2. Návrat do Ríma

Pre Gaia Iulia Caesara bol návrat triumfom, akému sa možno nevyrovná nijaký neskorší ozajstný triumf. Nielenže sa uvoľnil z predchádzajúcej funkcie, ale získal aj významný veniec. Od Sullu dostal dar - mladého Palčiaka. Nebolo to dokonalé zviera na jazdu, pretože kôň mal každé kopyto rozčesnuté na dve časti, nedalo sa podkuť, takže trochu pripomínalo kravské kopyto. Nie všetko bolo ideálne. Lucullus začal rozširovať chýry o Caesarovom prostituovaní. Caesar sa túto skutočnosť rozhodol ignorovať. Aurelia mu poradila, aby zvádzal vydaté ženy, a tak so svojich protivníkov urobil paroháčov.

2.2.3. Cesta a pobyt na východe

Caesar mal v úmysle znovu navštíviť kráľa Nicomeda. Vydal sa z Ríma do Brundisia. Potom sa prepravil na pôvabný ostrov Kerkýra, odtiaľ sa dostali ďalšou loďou do Butrota v Epire a potom po súši cez Akarnániu a Delfy do Atén. Tu žil Titus Pomponius Atticus, veľký rímsky obdivovateľ Atén. S Caesarom mali spoločný vkus, takže z náhodného stretnutia vzniklo veľké priateľstvo.