Plán Barbarosa

II. SVETOVÁ VOJNA PLÁN BARBAROSSA

V druhej svetovej vojne 22-eho júna 1941 hitlerovské Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Plán útoku mal krycí názov „Barbarossa.“ Barbarossa bol bývalý nemecký cisár, ktorý vládol v Nemecku v 12-om storočí. S jeho menom sa spájali nádeje na obnovenie niekdajšej slávy nemeckého národa, preto cisárovi postavili v 19-tom storočí v Nemeckú veľký pomník. A práve jeho menom nazval Hitler útok na Sovietsky zväz, aby tak demonštroval „obnovu“ Nemecka. Vývoj vo svete a jeho vplyv na Nemecko.

Symbolicky sa dá povedať, že Hitler sa dostal k moci vďaka svetovej hospodárskej kríze v tridsiatych rokoch 20-teho storočia. Tá sa začala v USA na newyorskej burze, pričom piatok 25-ty október 1929 je známy v dejinách ako „čierny piatok“. Za menej ako týždeň sa trh s akciami na Wall Streete rozpadol. Po období prosperity nastala v USA fáza ťažkých depresií. Bol to začiatok svetovej hospodárskej krízy, ktorá sa čoskoro prejavila aj v Európe. Keďže do Nemecka a Rakúska prúdilo z USA čoraz menej kapitálu, po vypovedaní krátkodobých úverov začali úpadky nemeckých bánk. Následkom toho nastal v Nemecku pokles priemyselnej produkcie a stúpla nezamestnanosť. Vážne boli aj politické dôsledky. Deflačná politika H. Bruninga v Nemecku posilnila ľavicové a pravicové strany. Počas Svetovej hospodárskej krízy v roku 1930 sa tak v Nemecku politicky presadili nacisti: najsilnejšou stranou v ríšskom sneme sa v roku 1932 stala NSDAP na čele s Adolfom Hitlerom, aj keď nedosiahla nadpolovičnú väčšinu. Kapitálovo silné kruhy však prinútili nemeckého prezidenta Paula von Hindenburga, aby za ríšskeho kancelára vymenoval Hitlera. Za 5 mesiacov Hitlerova strana položila základy nacistickej diktatúry, ktorá poznačila negatívne celých nasledujúcich 12 rokov a to nielen v Nemecku. Potlačila politickú opozíciu, zrušila väčšinu ľudských práv. V rozmedzí rokov 1931 až 1939 sa Nemecko veľmi intenzívne pripravovalo na vojnu: náklady na zbrojenie sa zvýšili o 60%, bolo vyhlásené obnovenie brannej povinnosti a vytvorenie armády.

Keďže západné mocnosti boli k celosvetovému dianiu politicky i vojensky zdržanlivé, Hitler to využil. Začal uskutočňovať svoje expanzívne plány. Takzvaným „anšlusom“ pripojil k Nemecku Rakúsko a české pohraničné oblasti Sudety, z Čiech a Moravy vytvoril protektorát. Keď poľská vláda odmietla územné požiadavky Nemecka, oddiely SS zinscenovali porušenie hraníc z poľskej strany, čo nacistická propaganda vyhlásila za dôvod protiútoku.

Tak sa 1. septembra 1939 útokom na Poľsko začala II. svetová vojna. V auguste 1939 nemecký a sovietsky ministri zahraničia Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov podpísali v Moskve pakt o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR s tajným dodatkom, ktorým sa stanovili sféry vplyvu oboch zmluvných strán vo východnej Európe.

Vývoj v ZSSR

ZSSR v roku 1929 prebiehala intenzívna industrializácia, ktorou sa krajina usilovala dosiahnuť nezávislosť od kapitalistických krajín. Ako doplnok k päťročnému plánu boli vypracované opatrenia na podporu socialistickej súťaže, ktorá mala slúžiť k pozdvihnutiu disciplíny a rozšírenie neplatených výkonov.

V roku 1936 prijali v ZSSR novú ústavu kde bolo zakotvené výnimočné postavenie komunistickej strany. Skutočnú a absolútnu moc mal v tom období v rukách generálny tajomník strany Josif Visarionovič Stalin. Na udržanie svojej neobmedzenej moci organizoval sústavné čistky v štátnom a straníckom aparáte aj v armáde. V rozmedzí rokov 1936 až 1938 Stalin prostredníctvom veľkých verejných procesov zlikvidoval celú starú gardu komunistickej strany z čias októbrovej revolúcie. Stalin si upevnil moc aj tým, že dal zlikvidovať časť najvyššieho velenia Červenej armády. Vplyvom týchto udalostí, 22-eho júna 1941 pri útoku 190 divízii nemeckého wermachtu a jeho spojencov, stála proti nemeckej armáde neskúsená Červená armáda s neskúsenými veliteľmi. Pre sovietsku vládu bol nemecký útok prekvapivý, hoci o Hitlerových vojnových plánoch vedela. Hitlerova predstava o vojne

Podľa nacistických plánov mala byť Červená armáda zničená bleskovými údermi ešte pred príchodom zimy 1941. Hlavným Hitlerovým cieľom bol od začiatku jeho politickej agitácie boj proti nenávidenému boľševizmu a rozšírenie nemeckého „životného priestoru“ smerom na východ. Obsadenie ZSSR podľa Hitlera malo byť trojmesačnou záležitosťou. Nemci útočili v troch hlavných smeroch: skupina armád Sever pod velením generála von LEEBA s hlavným cieľom dobytie Leningradu, Armádna skupina Stred pod velením generála von BOCKA, ktorej cieľom bolo dosiahnutie Smolenska a Moskvy. Skupina armád Juh s veliteľom generálom von Rundstedtom s cieľom dosiahnuť Krym a Kaukaz. Front mal dĺžku 11 tisíc kilometrov. Hitler sa usiloval vojensky zničiť európsku časť ZSSR a zaobchádzať s ňou ako s kolóniou Nemeckej ríše, bezohľadne využiť ľudský potenciál a nerastné bohatstvo. Hitler rozkázal viesť vojnu s najväčšou krutosťou.

Vydal takzvaný rozkaz o komisároch, podľa ktorého mali byť všetci politickí pracovníci Červenej armády zavraždení. Okrem toho sa stále posilňovali jednotky SS určené na likvidáciu civilného obyvateľstva, čo prispelo k zostreniu vojenských operácii. Postup nemeckého wermachtu v prvom období vojny bol takmer plynulý. Vplyvom správania nemeckých vojsk, rástol odpor civilných obyvateľov na obsadených oblastiach, vytvárali sa ohniská odboja v tyle wermachtu a s pribúdajúcou jeseňou sa cesty menili v močiare, ktoré neskôr zamŕzali, vzdialenosti zásobovacích ciest rástli. Na takúto ruskú zimu nebola nemecká armáda pripravená.

V prvých dňoch útoku nemecká armáda postupovala niekoľko desiatok kilometrov do vnútrozemia ZSSR denne. Neskôr začal Stalin organizovať odpor. Zariadenie strategických továrni, ktoré sa nedostali do rúk nepriateľa sa demontovalo a odvážalo na Ural, kde sa montovalo a okamžite začalo s výrobou. Každého červenoarmejca, ktorý sa dostane do zajatia, označil Stalin za zradcu. Vojaci, ktorí sa dostali do obkľúčenia, sa snažili prebiť cez front, alebo vytvoriť polovojenské oddiely, ktoré operovali v tyle nepriateľa. Stalin presúval zo Sibíru čerstvé jednotky. Krach nemeckých vojsk pod Moskvou

1. decembra 1941 Hitler prikázal nemeckej armádnej skupine Stred zaútočiť na Moskvu. Velenie skupiny Stred si však uvedomovalo, že na útok nie je armáda pripravená. Dňa 5. decembra 1941 začala Červená armáda pod Moskvou protiútok, ktorý prinútil Nemcov ustúpiť. Ako prvý zaútočil ruský Západný front pod velením maršala Žukova, jedného z najväčších veliteľov a stratégov II. Svetovej vojny. Na nemeckú armádnu skupinu Sever zaútočil Kalininský front po velením generála Koneva. Na nemeckú armádnu skupinu Juh zaútočil Briansky front. V bitke o Smolensk boli prvýkrát použité raketomety „Kaťuša“ odpaľujúce neriadené strely. Nemeckí vojaci nemilo prekvapení raketometmi ich pomenovali „Stalinove organy“. Nemci už nemali nijaké zálohy, ustupujúce oddiely sa museli za frontom znova organizovať. Hitler odmietol žiadosť velenia armády na ústup. Jedinou pevnou čiarou bola línia Dvina – Dneper, čo znamenalo ústup o 500 km. V treskúcej zime na ťažko zjazdných cestách mali Sovieti výhodu, lebo poznali terén a ich výstroj bol na ruskú zimu lepšie prispôsobený. Nemci postupovali veľmi pomaly, pretože už v jeseni stratili v bahne mnoho techniky. Mali veľké straty na životoch. Hitlerova predstava o „bleskovej vojne“ sa tak rozplynula, plán Barbarossa stroskotal.