Pôvod Vikingov je v barbarských kmeňoch, ktorí v rokoch 350-550 podnikali nájazdy do Európy a usadili sa v na území dnešnej Škandinávie. Usádzali sa na pobreží, čo ich predurčilo aby sa stali výbornými moreplavcami.
Pôvod slova Viking má 2 vysvetlenia. Po prvé: môže byť zo starého nórskeho vík (záliv alebo zátoka), Po druhé: zo starého anglického wic (opevnená obchodná osada).
Pre obyvateľov zemí do ktorých Vikingovia robili nájazdy, označenie Viking znamenalo pirát.
Vrcholné Vikingské obdobie sa traduje v rokoch 800-1050 n. l. Nórski Vikingovia obsadili Orkneje, Shetlandy, Faerské ostrovy, Island a Grónsko. Dánsky Vikingovia územie Dánska, švédski Vikingovia oblasti Švédska a Pobaltia (Grobiňa)
Vikingské obdobie nadväzuje na predchádzajúce vendelské obdobie(600-800)

Vikingovia ako bojovníci
Za začiatok Vikingských nájazdov sa považuje rok 793, keď nórski Vikingovia vyplienili kláštor Lindisfarne na pobreží Northumbie (územie Británie). Vikingské expanzie sa delia na 3 fázy:
1.: 1. pol. 9. str. – živelné výpravy menšieho rozsahu
2.: 2. pol. 9.str. a 10. str. – organizované výpravy vedené často najvyššími feudálmi alebo príslušníkmi kráľovských rodov
3.: prelom 10. a 11. str. – vikingské výpravy splývajú s výbojmi ranofeudálnych škandinávskych štátov
Vingské nájazdy sa delia na lúpežné(v 1. fáze) a dobyvačné(2. a 3. fáza)
Zo začiatku ich výboje smerujú na pobrežie Britských ostrovov a pobrežie kontinentu (hlavne sever dnešného Francúzska), švédski Vikingovia zas nábrežia riek Dnepra a Volgy. Takto prenikali hlboko do vnútrozemia, kde sa zmocňovali tovaru aj otrokov. Mali na to dobre uspôsobené lode- veslice s nízskym ponorom, ktoré nemali problém vplávať do ústia riek. Nazývali sa drakkeri, kôli vyrezávaným drakom na prove. Pri prechode od jednej rieky k druhej vytiahli veslicu na breh a ťahali ju za sebou alebo si ju posúvali na guľatých brnách. Lúpežné výpravy boli stavané na momente prekvapenia. Dobyvačné zas na hrubej sile. Vybavenie vikingského bojovníka bolo: štít, kopija, sekera. Meče mali len vodcovia, teda najchrabrejší bojovníci.
Bolo to tým, že kovanie mečov nebola v ich kraji bežné (aj napriek veľkému množstvu kováčskych dielní a kováčskych majstrov) a bolo dosť komplikované (meče sa kuli skúvaním 3 kovov).

Vikingovia ako obchodníci
Vo Vikingskom období zosilnel aj obchod.

Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou ( vyvážali šperky, kožušiny, kože a otrokov a vracali sa s nákladom bronzových, strieborných i sklenných nádob, keramiky a látok). Vikingovia ako roľníci a remeselníci
Vikingovia sa postupne na dobytých územiach začali usádzať. Niekedy získali pôdu jako výmenu za mier. Na roľníckych usadlostiach pestovali jačmeň a ovos, z ktorých si pripravovali chlieb a kašu, chovali hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu. V blízkosti jazier a mora bol rozšírený rybolov. Rodiny (myslí sa tým rodina a otroci) žili v dlhých domoch obdĺžnikového pôdorysu. Ohniská vo vnútri slúžili na varenie, ale aj ako zdroj tepla a svetla. Zariadenie domov tvorili masívne stoly, stoličky s vysokými operadlami alebo trojnožky, drevené postele i lavice na spanie zahĺbené do zeme. Vikingské ženy s manželom mali spoločný majetok a mohli vlastniť pôdu. Vikingskí remeselníci vyrábali z prírodných materiálov predmety každodennej potreby ako napr. hrebene, ktoré boli z kostí a parohov. Lampy, ktoré boli naplnené rybím olejom, viseli na povrazoch zo stropu a osvetľovali dlhé domy, ktoré nemali okná. Kuchynské riady sa vyrábali napríklad aj z nórskeho mastenca. Vzácne kovy –zlato a striebro slúžili jako platidlo.

Vikingovia ako objavitelia
Podnikali prvé známe plavby na Island, do Grónska a Severnej Ameriky.
Doklady z Newfoundlandu (neďaleko východného pobrežia Kanady) svedčia o tom, že Vikingovia dosiahli Ameriku takmer pred 1000 rokmi, teda dávno predtým, ako sa Kolumbus roku 1492 vydal do Indie a narazil na nový kotinent. Okolo roku 985 n. l. vietor odklonil z pôvodného kurzu expedíciu vikinga Bjorna Herjolfossona, takže sa dostala na dohľad pobrežia Sev. Ameriky. Ale Herjolfosson tam nepristál , vrátil sa a rozšíril novinky o záhadnej novej pevnine. Vyhľadať túto novú pevninu nazvanú Vinland sa vybral Leif Erikson. Aj keď Vikingovia pod Eriksonivým vedením osídlili Newfoundland, na novom území dlho nevydržali a vrátili sa späť na starý kontinent. (V 60. Rokoch 20. Storočia našli archeológovia základy vikinského domu pod kováčskou dielňou v L´ Anse Aux Meadows. Tento nález pokladáme za doklad
o prvej vikinskej osade v Severnej Amerike.)
Napríklad Island kolonizovali asi od roku 860. Za objaviteľa a osídliteľa Islandu považujú Erika Červeného, ktorý podnes figuruje v množstve islandských ság. Vikingovia plaviaci sa Volgou a Dneprom dosiahli Čierne more, Byzanciu a okolitý svet (vstupovali aj do služieb byzantských cisárov ako ich osobná stráž)

Bohovia
Hlavným vikingským božstvom bol boh vojny a mŕtvych Ódin (u germánov nazývaný Wodan).

Ódin podľa vikingskej mytológie bol bohom démonickým a nemylosrdným, posadnutý sebazničujúcou túžbou po múdrosti. Je to boh kráľov a hrdinských bojovníkov, zjavujúci sa v najkrvavejších bojoch na bojisku.Poznal tajomnú moc rún (vikingského písma). Je bohom spevu, vládnuci mystickým opojením, pátosom a duševnou extázou. Zobrazovali ho ako jazdca na osemhlavom koni ozbrojeného kopijou. Jeho sídlom je Valhalla- mýtická sieň, kde končili duše odvážnych bojovníkov, ktoré zasadali k prestretému stolu.
Valkýry- 3 krásne bohyne smrti, ktoré odvádzali duše bojovníkov do Valhally.
Thór- najstarší syn boha Ódina, vládca neba a ochranca všetkých Vikingov, zobrazovaný s mohutným kladivom.

Kultúra a umenie
Pred tým jako Vikingovia začali svoju históriu „písať“, tak ju rozprávali alebo spievali v ságach. Ságy – dlhé epické skladby, zachované dodnes opisujú hrdinské činy ale aj objavé cesty Vikingov, takisto aj legendy o bohoch najčastejšie o Ódinovi a Thórovi. Neskôr boli ságy zapisované runami (písmenami abecedy o 24 znakoch). Runové záznamy sa najčastejšie ryli do dreva. Ale aj do kameňa a kovu.
Vikingské umenie čerpalo z karolínskeho ( podľa franka Karola Veľkého),
Anglo-írskeho, východoeurópskeho ale aj orientálneho prostredia. Preto tu prevláda napríklad ornamentálna tvorba(orientálny vplyv). Figurálnymi motývmi boli hlavne kone, labute,hady, draci.
Najpodstatnejšiu časť umenia tvorili šperky, runské kamene a ornamentálne vypracované rukoväte mečov a čepele sekier.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk