Hodnotnejšie predmety, ktoré sa však stratili, boli darmi víťazov olympijských hier alebo ich domovských obcí.

Je treba spomenúť ešte dve významné stavby. Jedna patrila Pelopovi, prvému peloponézskemu vládcovi, druhé jeho žene Hippodamei, ktorej ruku si vydobil víťazstvom v prvom preteku vozov, čo sa konali v Olympii. Stavieb na posvätnom mieste ešte pribudlo veľa. Neboli to len budovy náboženského charakteru, ale aj zhromažďovacie miestnosti, sídlo rady a prytaneiion (úradovňa prytanov), slúžili na stretnutie tých, čo spravovali kult a posvätné miesto. Nachádzala sa tu aj Feidiova dielňa, ktorú neskôr Byzantínci premenili na kostol, vznikla pôvodne na to, aby v nej majster zhotovil Diovu sochu. macedónsky vládcovia a potom Rimania venovali Olympii mnohé ale už nie také významné stavby.

A nemali by sme zabudnúť azda na najvýznamnejšiu stavbu Olympie – štadión, ktorý sa rozprestieral na východe od svätyne. Pre starovekých ľudí bol v Olympii najdôležitejšia stavba. Robili sa tam systematicky vykopávky, ktorých zásluhou je ešte vidno v kameni vyryté napríklad štartovacie dráhy bežcov.
Olympijské súťaže, ktoré sa tu konali boli podstatnejšie ako politika.

Olympijské hry

-nevedno, prečo sa rozšírila sláva týchto hier a prečo sa na nich chceli zúčastniť aj atléti z ďalekých oblastí. Je však isté, že roku 776 p. n. l., v roku prvých olympijských hier, tieto slávnosti mali už medzinárodný charakter. O úspech olympijských hier sa nepochybne pričinil vplyv Argu, neskôr zaujala prvoradé miesto Sparta, a hoci hry boli panhelénske, priťahovali na ne vždy predovšetkým Dórov.

Mýtický pôvod olympijských hier : Héraklés po návrate Argonautov z Kolchidy založil pretek, ktorý bol založený na pretekoch zdatnosti a mal upevňovať priateľské vzťahy. Vybral miesto na Peloponéze, v kraji Elida (medzi riekami Alfeiom a Kladeom), miesto zasvätil svojmu otcovi Diovi Olympskému a nazval ho Olympia. Podľa ďalšej povesti založil olympijské hry Héraklov potomok Oxylos, ktorý priviedol Dórov do Elidy a stal sa tam s ich pomocou kráľom.
Povesť alebo pravda? Pravnuk Oxyla – Ífitos (už však historikmi považovaný za reálnu historickú osobnosť), kráľ Élidy jako zakldateľ olympijských hier, nie mýtických, ale historických, v trvaní od 776 pred naším letopočtom a potom 11 storočí do roku 393 p. n. l. Olympijské hry sa konali v júni alebo v auguste každé 4 roky. Na ich súťažiach sa mohli zúčastniť všetci bezúhonný, slobodní Gréci, ktorí dokázali pred usporiadateľmi svoju zdatnosť a zložili prísahu, že budú čestne zápoliť.
Divákmi mohli byť iba muži (vrátane cudzincov a otrokov).