Olympia, Olympijské hry

Olympia
-jedno z najposvätnejších helénskych miest, s hlbokou kultúrnou a historickou tradíciou, ležiace v odľahlom a tichom kraji v Elide, na severozápade Peloponézskeho poloostrova, asi 25 km od mora. Mesto od stredu a od východu oddeľujú vysoké pohoria, takže najľahšie spojenie s ňou si vytvorili cez Masséniu, Lakóniu a patraskou oblasťou. Posvätné mesto, s hlbokou mykénskou minulosťou vzniklo v susedstve a na ruinách skromnej dediny. Po celé obdobie, ktoré nasledovalo po príchode Dórov, bol to vlastne posvätný háj. Najskôr sa tu uctievalo len ženské božstvo, ale neskôr zaujal prvoradé miesto Zeus. Bol nástupcom svojho otca Krona, ktorého kult založili na nedalekom vŕšku nazývanom Kronion. Zeus zostal na rovine, v posvätnom háji Altis. Jeho vyznavačmi boli predovšetkým roľníci z okolia, a tí mu v 9. a 8. str. p.n.l. zasväcovali malé sošky z pálenej hliny a z bronzu ktoré niesli podobizne oviec, koní , vtákov a svoje obete pálili na oltári na voľnom priestranstve. Prvá posvätná budova tu nebola postavená Diovi, ale jeho manželke Hére. Bol to Héraion -chrám Héry.
Zeus bol natoľko prítomný v háji Altis na úpätí vŕšku Kronion, že vôbec nebolo potrebné mu postaviť chrám.
Roľníci z okolia už od počiatku usporadúvali na jeho počesť hry atlétov, ktoré neskôr prerástli na najvýznamnejšie preteky helénskeho sveta – Olympijské hry.

Okolo roku 470 sa rozhodli postaviť Diovi chrám, keďže menšie božstvá tu už svoje chrámy mali. Bol postavený v dórskom slohu. Mal pomerne pretiahnutý tvar a jeho pôvodcom bol elidský architekt Libón. Chrám, z obyčajného kameňa, bol pokrytý mramorovým prachom. Čelné štíty a dvanásť metop na priečelí majú pôvod na ostrove Paros. Výstavba trvala približne za 15 rokov, ale kultovú sochu zo zlata a slonoviny vytvoril slávny sochár Feidias až okolo roku 430. Výzdobu na západnom tympanóne oslavovala Diov zásah pri dobývaní Peloponézu héroom Pelopom, na východnom Diovho syna Apolóna, ktorého zmierujúci čin priniesol víťazstvo lapitom, nespravodlivo napadnutým kentaurami. Na vlyse bolo zobrazených dvanásť úloh vykonaných Diovým synom, peloponézskym hérom Herkulesom. Od začiatku 6. storočia začali pribúdať na terase v predĺžení Hérinho chrámu tzv. pokladnice, všetky venované Dórom. V týchto pokladniciach našli sa vo vrstvách nespočetné votívne predmety väčšinou z bronzu, teda dary skromných veriacich.

Hodnotnejšie predmety, ktoré sa však stratili, boli darmi víťazov olympijských hier alebo ich domovských obcí.

Je treba spomenúť ešte dve významné stavby. Jedna patrila Pelopovi, prvému peloponézskemu vládcovi, druhé jeho žene Hippodamei, ktorej ruku si vydobil víťazstvom v prvom preteku vozov, čo sa konali v Olympii. Stavieb na posvätnom mieste ešte pribudlo veľa. Neboli to len budovy náboženského charakteru, ale aj zhromažďovacie miestnosti, sídlo rady a prytaneiion (úradovňa prytanov), slúžili na stretnutie tých, čo spravovali kult a posvätné miesto. Nachádzala sa tu aj Feidiova dielňa, ktorú neskôr Byzantínci premenili na kostol, vznikla pôvodne na to, aby v nej majster zhotovil Diovu sochu. macedónsky vládcovia a potom Rimania venovali Olympii mnohé ale už nie také významné stavby.

A nemali by sme zabudnúť azda na najvýznamnejšiu stavbu Olympie – štadión, ktorý sa rozprestieral na východe od svätyne. Pre starovekých ľudí bol v Olympii najdôležitejšia stavba. Robili sa tam systematicky vykopávky, ktorých zásluhou je ešte vidno v kameni vyryté napríklad štartovacie dráhy bežcov.
Olympijské súťaže, ktoré sa tu konali boli podstatnejšie ako politika.

Olympijské hry

-nevedno, prečo sa rozšírila sláva týchto hier a prečo sa na nich chceli zúčastniť aj atléti z ďalekých oblastí. Je však isté, že roku 776 p. n. l., v roku prvých olympijských hier, tieto slávnosti mali už medzinárodný charakter. O úspech olympijských hier sa nepochybne pričinil vplyv Argu, neskôr zaujala prvoradé miesto Sparta, a hoci hry boli panhelénske, priťahovali na ne vždy predovšetkým Dórov.

Mýtický pôvod olympijských hier : Héraklés po návrate Argonautov z Kolchidy založil pretek, ktorý bol založený na pretekoch zdatnosti a mal upevňovať priateľské vzťahy. Vybral miesto na Peloponéze, v kraji Elida (medzi riekami Alfeiom a Kladeom), miesto zasvätil svojmu otcovi Diovi Olympskému a nazval ho Olympia. Podľa ďalšej povesti založil olympijské hry Héraklov potomok Oxylos, ktorý priviedol Dórov do Elidy a stal sa tam s ich pomocou kráľom.
Povesť alebo pravda? Pravnuk Oxyla – Ífitos (už však historikmi považovaný za reálnu historickú osobnosť), kráľ Élidy jako zakldateľ olympijských hier, nie mýtických, ale historických, v trvaní od 776 pred naším letopočtom a potom 11 storočí do roku 393 p. n. l. Olympijské hry sa konali v júni alebo v auguste každé 4 roky. Na ich súťažiach sa mohli zúčastniť všetci bezúhonný, slobodní Gréci, ktorí dokázali pred usporiadateľmi svoju zdatnosť a zložili prísahu, že budú čestne zápoliť.
Divákmi mohli byť iba muži (vrátane cudzincov a otrokov).

Zo žien sa mohla hrám prizerať len Démétrina kňažka.
Ženy mali osobitné hry nazývané héraie, na počesť Diovej manželky Héry. Pretekalo sa v nich na dĺžku stádia skráteného o šestinu (tj. 160,5 metra). Konali sa každé 4 roky mimo rámca olympijských hier.

Pretekári museli prísť dva mesiace pred začiatkom do Élidy na tréning a vylučovacie preteky. Hry trvali pôvodne jeden deň, potom tri dni a napokon týždeň. Začínali a končili sa obeťami na počesť Dia Olympského pred jeho oltárom v posvätnom okrsku Altide.
Olympijské preteky mali zo začiatku iba jednu disciplínu: jednoduchý beh (dromos) na dĺžku štadióna, ktorá merala 197,27 metra. Pretekári bežali nahí a bosí, po trati posypanej vrstvou piesku. Na 14. hrách prvý raz zaviedli druhú disciplínu: dvojitý beh (dolichos) na dve dĺžky štadióna. Na 15. hrách sa už konal dlhý beh na dvanásť dĺžok štadióna, neskôr sa táto traľ predĺžila na dvojnásobok, t.j. asi na 4,2 kilometra. Keďže beh bol príliš jednostranným súťažením, zaviedli na 18. hrách zápasenie (palé) a navyše päťboj (pentathlón), t.j. kombinované preteky v behu, skoku do diaľky, hode diskom, hode oštepom a v zápasení. Skok sa nevyvinul na samostatnú disciplínu a ostal súčasťou päťboja. Skákalo sa zo zvýšeného odraziska a skokani si pritom pomáhali švihom činiek. Disk mal priemer 17 až 36 centimetrov a hmotnosť 2 až 6 kilogramov. Oštep meral 120 až 150 centimetrov a uprostred mal remienok zviazaný do slučky, pomocou ktorej sa uvádzal do rotácie, aby lepšie držal smer.
Na 23. hrách zaviedli box (pyx) a na 25. hrách prvý raz rýchlostné preteky na vozoch (dvojkolesových so štvorzáprahom, hippodromos). Od 33. hier sa stal ich súčasťou všeboj (pankration), t.j. zápas vo voľnom štýle, pri ktorom sa dovoľovali takmer všetky hmaty a údery, aké sú v boji muža proti mužovi bez zbrane možné.Všeboj bol kombináciou zápasu a boxu, kde bolo dovolené súperovi zlomiť prsty alebo vypichnúť oko, pri usmrtení súpera nasledovala diskvalifikácia. Na 65. hrách zaviedli beh brannej zdatnosti s plnou výzbrojou ťažkoodenca (hoplítodromos). Od 96. hier súťažili aj trubači a hlásatelia: v sile hlasu a o právo ohlasovať víťazov.

Program hier sa tradične dodržiaval a bol takýto:
1. deň: skladanie prísahy, sľubu súťažiacich, beh mládeže, zápas a box
2. deň: preteky vozov a koní na hippodrome, päťboj (pentathlon) – disk, skok, oštep, beh, zápas
3. deň: obeta Diovi, beh na 25 stádií (5000 m), beh na 2 stadia (400 m) a na 1 stadion (200 m), pohostenie účastníkov
4. deň: zápas, box, pankration (všeboj) – kombinácia zápasu a boxu, , preteky v zbroji
5.

deň: sprievod víťazov a poroty rozhodcov do Diovho chrámu, rozdeľovanie cien, poďakovanie a slávnostné pohostenie.

Aký význam pripisovali Gréci olympijským hrám, je zrejmé z toho, že titul olympionika (t.j. olympijského víťaza, nie iba účastníka hier) hodnotili ako najväčšiu poctu, ktorú mohol muž dosiahnuť. Po celý život bol stredobodom pozornosti a úcty občanov, a ak o to stál, mohol dostať ubytovanie a stravovanie z verejných prostriedkov.
Víťaz dostal veniec z olivových listov (olivy, jako stromu podľa báje zasadenej Héraklom) a mohli postaviť sochu v rodnom meste alebo aj v Olympii. Všeobecný posvätný mier v čase hier sa volal ekecheiría, akési obdobie bez politických vyhrážok. Z gréckej požiadavky kalokagathie vyplývalo, žesa nezabúdalo na výkony ducha a umu. Na hry neprichádzali len športovci a diváci, ale schádzal sa na nich celý hellénsky svet: básnici a speváci, aby súťažili pred zhromaždeným ľudom, filozofi a politici, aby vysvetľovali a obhajovali svoje názory, maliari a sochári, aby dosiahli uznanie a našli vzory. V Olympii usporadúvali múzické súťaže na počesť deviatich múz: Olympijské slávnosti boli tak nielen najväčšou športovou slávnosťou, ale aj najväčšou politickou a kultúrnou udalosťou Grécka.

Pierre de Coubertin roku 1896 obnovil tradíciu olympijských hier a tým otvoril éru novodobých olympijských hier. Prvé sa konali v Aténach ( rok 1896). Konali sa jako letné OH, až do roku 1924. vtedy sa 1. zimné olympijské hry uskutočnili v Chamonixe.


Okrem olymijských hier patili mezi významné aj :
Hry pýthijské – usporiadavané na počesť boha Apolóna pri jeho chráme v Delfách začiatkom septembra v 3. roku každej olympiády
Hry isthmické – usporiadavané na korintskom Isthme. Podľa tradície to boli pôvodne pohrebné hry na počesť Melikerta, syna bohyne Inó, neskôr slávnostné hry na uctenie si boha Poseidóna.