Olympia
-jedno z najposvätnejších helénskych miest, s hlbokou kultúrnou a historickou tradíciou, ležiace v odľahlom a tichom kraji v Elide, na severozápade Peloponézskeho poloostrova, asi 25 km od mora. Mesto od stredu a od východu oddeľujú vysoké pohoria, takže najľahšie spojenie s ňou si vytvorili cez Masséniu, Lakóniu a patraskou oblasťou. Posvätné mesto, s hlbokou mykénskou minulosťou vzniklo v susedstve a na ruinách skromnej dediny. Po celé obdobie, ktoré nasledovalo po príchode Dórov, bol to vlastne posvätný háj. Najskôr sa tu uctievalo len ženské božstvo, ale neskôr zaujal prvoradé miesto Zeus. Bol nástupcom svojho otca Krona, ktorého kult založili na nedalekom vŕšku nazývanom Kronion. Zeus zostal na rovine, v posvätnom háji Altis. Jeho vyznavačmi boli predovšetkým roľníci z okolia, a tí mu v 9. a 8. str. p.n.l. zasväcovali malé sošky z pálenej hliny a z bronzu ktoré niesli podobizne oviec, koní , vtákov a svoje obete pálili na oltári na voľnom priestranstve. Prvá posvätná budova tu nebola postavená Diovi, ale jeho manželke Hére. Bol to Héraion -chrám Héry.
Zeus bol natoľko prítomný v háji Altis na úpätí vŕšku Kronion, že vôbec nebolo potrebné mu postaviť chrám.
Roľníci z okolia už od počiatku usporadúvali na jeho počesť hry atlétov, ktoré neskôr prerástli na najvýznamnejšie preteky helénskeho sveta – Olympijské hry.

Okolo roku 470 sa rozhodli postaviť Diovi chrám, keďže menšie božstvá tu už svoje chrámy mali. Bol postavený v dórskom slohu. Mal pomerne pretiahnutý tvar a jeho pôvodcom bol elidský architekt Libón. Chrám, z obyčajného kameňa, bol pokrytý mramorovým prachom. Čelné štíty a dvanásť metop na priečelí majú pôvod na ostrove Paros. Výstavba trvala približne za 15 rokov, ale kultovú sochu zo zlata a slonoviny vytvoril slávny sochár Feidias až okolo roku 430. Výzdobu na západnom tympanóne oslavovala Diov zásah pri dobývaní Peloponézu héroom Pelopom, na východnom Diovho syna Apolóna, ktorého zmierujúci čin priniesol víťazstvo lapitom, nespravodlivo napadnutým kentaurami. Na vlyse bolo zobrazených dvanásť úloh vykonaných Diovým synom, peloponézskym hérom Herkulesom. Od začiatku 6. storočia začali pribúdať na terase v predĺžení Hérinho chrámu tzv. pokladnice, všetky venované Dórom. V týchto pokladniciach našli sa vo vrstvách nespočetné votívne predmety väčšinou z bronzu, teda dary skromných veriacich.