Po niekoľkonásobnom odložení začiatku operácie „Zitadelle“ napokon OKW rozhodlo, že sa začne 5. júla o 3. hodine ráno. Sovietske velenie sa čoskoro dozvedelo nielen deň, ale aj hodinu začiatku útoku ( zistili to od zajatého nemeckého ženistu a keď im to potvrdil aj vojak ktorý zbehol k nim a iných zdrojov, uverili tomu ).
Avšak v príprave bojov nezaostávalo ani nemecké velenie. Zoskupenia určené na operáciu „Zitadelle“ dostali doplnky na predpísané počty. Z ríše prichádzali nové tanky typu Tiger a Panther a samohybné delá Ferdinand. Vytvárali sa zálohy presunom z iných úsekov frontu. V noci pred začatím útoku bolo v nemeckých jednotkách prečítané Hitlerovo vyhlásenie k vojsku zo 4. júla: „Začínate dnes veľkú útočnú bitku, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na priebeh celej vojny. Vaše víťazstvo celý svet ešte viac ako kedykoľvek predtým presvedčí o márnosti akéhokoľvek odporu proti nemeckej brannej moci.. Mohutný úder ktorý dnes ráno dopadne na sovietske armády, musí nimi až do základov otriasť. Musíte si uvedomiť, že na výsledku tejto bitky môže závisieť všetko.“
Keď sovietske najvyššie velenie poznalo presný začiatok útoku Nemcov, rozhodlo sa pustiť na priestory sústredenia nemeckých vojsk delostreleckú protiprípravu, ktorá sa mala v takom rozsahu udiať po prvý raz Veľkej vlasteneckej vojny. Toto rozhodnutie bolo schválené aj J. V. Stalinom.
Hitlerovci len horko-ťažko začali útok 5. júla s trojhodinovým oneskorením. Takto sa teda začala bitka na Kurskom oblúku.



3. Bitka o Kursk
Nemecká historická literatúra, najmä memoárová preceňuje protiprípravu a považuje ju takmer za hlavnú príčinu neúspechu „Zitadelle“. V denníku OKW sa 6. júla písalo, že operačné prekvapenie sa nedosiahlo preto, lebo nepriateľ poznal termín útoku. Avšak to nebolo rozhodujúce. Napriek protipríprave sily nemeckých vojsk, ktoré začali útok na severnom úseku, boli obrovské. Keď sa nemecká pechota a tanky vrhli na pásmo 13. armády generála M. P. Puchova a priľahlé krídla 48. a 70. armády generálov P. L. Romanenka a I. V. Galanina, zdalo sa, že niet sily ktorá by ich zastavila: 9 divízií, z toho 2 tankové a tiež 7 oddielov samohybných diel, plus tankový prápor sa dralo na sovietsku obranu v šírke 40 kilometrov. Cieľom bolo zastrašiť, rozdrviť a zničiť všetko čo sa postaví do cesty. Prvý deň útoku severné zoskupenie postúpilo iba o 6 – 8 km a vôbec sa im nepodarilo prelomiť obranu sovietskych vojsk. V OKW nastalo rozčarovanie, Hitler zúril a tak maršal Kluge nasadil všetky zálohy, ktoré mal.