Postup útočiacich vojsk sa však zvýšil iba nepatrne a na niektorých smeroch vôbec nie: za 2 dni bojov postup predstavoval 6 – 10 km, čo bolo žalostne málo. Straty na živej sile predstavovali asi 25 000 mužov a obrovské množstvo zbraní a bojovej techniky, hlavne tankov a samohybných diel. Aj obrancovia mali straty: z prvých náporov v zákopoch neraz ostala len hŕstka zranených vojakov ( alebo ani to ), ale neustúpil nik. Sovietski vojaci bojovali naozaj do posledného dychu a do poslednej kvapky krvi. Najmä v Rusku s napätím čakali ako dopadnú boje, ktoré začali. Hneď v prvý deň boja však bolo jasné, že Nemci nasadili do boja obrovské sily a že utrpeli nevídané straty, veľa však nezískali. A keď vyšlo oficiálne sovietske komuniké v ktorom sa oi. hovorilo, že bolo zničených alebo poškodených 586 nepriateľských tankov a 203 nepriateľských lietadiel bolo zostrelených, napätie povolilo a vystriedal ho údiv, lebo to sa v doterajšom priebehu vojny ešte nestalo ( údaje neboli celkom presné, ale boli pravdivé ) .
Útoky Nemcov na severnom úseku kurského oblúka pokračovali nepretržite, ale so zmenou hlavného úderu a aj s postupným zužovaním útočných pásiem. 9. armáda bola už tak zdecimovaná, že sa nedostávalo síl a a zálohy sa vyčerpali. Zúfalý pokus o prelomenie obrany sovietskych vojsk urobil veliteľ skupiny armád Stred opätovne 9. júla. Do útoku vtedy zasadil 7 peších a 5 tankových divízií ( samozrejme že to neboli plné divízie ). Žiadny úspech nedosiahli a straty sa zvýšili. Ani 10. a 11. júla sa na oriolsko-kurskom smere nepodarilo preniknúť do hĺbky obrany sovietskych vojsk. Nemecký útok slabol. A keď 11. júla začali útočiť predsunuté jednotky Brianského a časti Západného frontu a o deň neskôr vstúpili do bojov ich hlavné sily, operácia „Zitadelle“ na severnom smere úplne stroskotala. Veliteľ Stredného frontu generál K. K. Rokossovskij do hlásenia Hlavnému stanu uviedol, že skončila prvá etapa bitky.
V rovnakom čase sa však bojovalo aj na južnom smere, v pásme Voronežského frontu. 5. júla sa útok začal až o 6. hodine. Hneď na začiatku vstúpilo do útoku 5 tankových, 1 motorizovaná a 2 pešie divízie, 2 samostatné prápory ťažkých tankov a 1 oddiel samohybných diel (Ferdinand). To všetko cielilo na prvosledové divízie 6. gardovej armády generála I. M. Čisťakova. Druhý úder smeroval do pásma 7. gardovej armády generála M. S. Šumlinova. Tu útočili 3 tankové a 3 pešie divízie. Obe armády sa preslávili už v boji o Stalingrad pod názvami 61. a 62. Teraz už prvý deň bojov veliteľ armád Juh , poľný maršal Erich von Manstein proti nim nasadil celkom 5 peších, 8 tankových a 1 motorizovanú divíziu.