Od začiatku boje nadobudli neobyčajnú prudkosť. Ako napríklad jeden z historických bojov:
Na obranné postavenie prvosledového 214. pluku 73. gardovej streleckej divízie zaútočilo 120 tankov, z nich 35 ťažkých „Tigrov“. Tanky útočili spolu s pechotou vyzbrojenou samopalmi. Boj v postavení tohto pluku trval 12 hodín. Pluk zničil 39 tankov a zabil do 1 000 samopalníkov. Hoci straty utrpeli aj obrancovia, nemecké vojsko nesplnilo svoj cieľ. Kliny, ktorými sa miestami prebilo do sovietskej obrnany, predstavovali najviac 8 – 10 km. (A v týchto klinoch prevažne všetci našli smrť.)
6. júla Nemci opäť zasadili hromadné tankové údery, keďže síl bolo ešte dosť. Manstein neváhal, ale skôr riskoval. Keďže do bojov vstúpila aj 1. tanková (neskôr gardová tanková) armáda Voronežského frontu, na bojisku sa vytvorila hustota 100 tankov a samohybných diel na km2.
„V niekoľkých hodinách ostali zo stoviek tankov hŕby železa. Zem stenala pod výbuchmi granátov, leteckých bômb a pásmami tankov. Na oblohe nepretržite zvádzali vzdušné súboje stovky lietadiel. Čierne mraky prachu zvírené tankami a výbuchmi delostreleckých granátov i leteckých bômb a mračná sadzí z horiacich strojov zahalili krajinu šedým, chmúrnym závojom. Zmizol obzor a skrylo sa slnko, lúče jeho žeravého kotúča len sťažka prenikali hmlou.“ (Tieto slová použil vo svojich memoároch Bojevoj.)
Ozajstnú hrôzu bojiska navyše dotvárali tankisti oboch strán, oblečení v čiernych kombinézach, vyskakujúc (v prípade že prežili) z rozbitých strojov a často sami horiaci ako fakle ďalej bojovali pomocou nožov a pištolí, strašná apokalypsa vojny a jedného dňa bitky pri Kursku...



4. Pokračovanie Slávneho výprasku
Časť obrancov prvosledových divízií 6. gardovej armády, ktorí prežili, sa po nociach sťahovali na druhé pásmo obrany, kam prišla aj časť 1. tankovej armády generála Katukova. A práve tu sa odohrali urputné boje. Časti nemeckých tankových divízií sa podarilo po dvoch dňoch preniknúť až k tylovému priestoru 6. gardovej armády, ale druhé pásmo jej obrany neovládli. Situácia na južnej časti kurského oblúka však bola veľmi kritická. Do 11. júla, v úzkych klinoch prenikli do hĺbky obrany sovietskych vojsk až 10 – 18 km, ale súvislé pásmo, na ktorom by sa mohli udržať, sa im ovládnuť nepodarilo. Napriek vývinu bojovej situácie aj obavám štábov, ktoré pri tom boli, OKW na čele s Hitlerom trvalo na pokračovaní operácie „Zitadelle“. Ešte aj 10. júla z OKW prišiel na front imperatívny príkaz o pokračovaní.