Keďže odvtedy nebolo väčšieho zrazenia, považuje sa táto bitka za najväčšiu tankovú bitku v druhej svetovej vojne, a doterajších dejín vojenstva. Sovietske T 34 doslova vleteli do zostáv nemeckých tankov čo nepriateľa ochromilo a zmiatlo, pretože hitlerovské velenie neočakávalo toľko nových sovietskych tankov. Tankové posádky nebojovali len delami ale predovšetkým „taranom“ (narážaním do seba). Keďže T 34 boli ľahšie od Tigrov a Pantherov, mali pri tomto spôsobe istú nevýhodu, ktorú si však vynahradzovali obratnosťou a rýchlosťou. Podľa pamätníkov sa od horiacich strojov chytila nielen tráva, ale horela aj voda z olejov vytekajúcich z tankov a samohybných diel, takže tankisti bez tankov sa nemali kde uhasiť.
Tanková bitka pri Prochorovke, dedinke o ktorej ľudia okrem Bielgorodskej oblasti iba sťažka vedeli, sa pre Nemcov skončila katastrofálne: stratili okolo 400 tankov iba za jediný deň a nemali ich čím nahradiť. Generálplukovník Heinz Guderian, generálny inšpektor nemeckého tankového vojska neskôr napísal: „Stroskotaním operácie „Zitadelle“ sme utrpeli rozhodujúcu porážku.“ (História potvrdila že nemecké tankové vojsko už nikdy nedosiahlo „predkurskú“ slávu a lesk.)
Prehra nemeckých tankových elít pri Prochorovke znamenala, že útok hitlerovcov v kurskom oblúku od juhu definitívne stroskotal. Hoci sa velenie skupiny armád Stred pokúšalo po 12. júli pokračovať v útoku na inom smere, všetko bolo márne, boje mali už iba miestny charakter a zmenu pomeru síl priniesť nemohli. Mansteinovo vojsko začalo na širokom fronte ustupovať a zväzky Voronežského frontu, hoci v dlhých obranných bojoch tiež veľmi vyčerpané, vstúpili do prenasledovania. 5. Z obrany do útoku
V noci na 19. júla bol do bojov zasadený Stepný front generálplukovníka I. S. Koneva. A tak sa už naplno začala rozvíjať druhá etapa bitky pri Kursku, zo strany sovietskych vojsk útočná. Už po prvej etape sa táto bitka začlenila k najväčším: na oboch stranách sa jej zúčastnilo vyše 2,5 milióna ľudí, 37 800 diel a mínometov, 8 000 tankov a samohybných diel a 6 000 lietadiel. Vojsko Stredného a Voronežského frontu Červenej armády zmarilo pokus hitlerovského velenia na svoje obkľúčenie a zničenie, čo bol hlavný cieľ operácie „Zitadelle“. Útočná stratégia Nemecka už v prvej etape utrpela obrovský krach po prvý krát v druhej svetovej vojne. Rozvinutie strategického útoku sa v plánoch hlavného stanu najvyššieho velenia a v plánoch frontu Červenej armády predpokladalo ešte vtedy, keď sa ešte len pripravovala obrana kurského oblúku. Išlo o operáciu „Kutuzov“, ktorá mala na oriolskom smere vyrovnať severný oblúk kurského bojiska.