Koncom januára 1458 sa rozpadla personálna únia – spojenie českého a uhorského kráľovstva, v Čechách sa stal kráľom Juraj Poděbradský a uhorské stavy zvolili za kráľa mladšieho syna protitureckého hrdinu Jána Hunyadyho a Alžbety Siládiovej – Mateja.
Narodil sa roku 1443 v Koložvári. Keď sa kráľ Ladislav V. Pohrobok odobral v roku 1457 do Viedne, vzal Mateja so sebou a keď sa neskôr presunul do Prahy, dal ho do opatery Jurajovi Poděbradskému, ktorý ho napokon zasnúbil so svojou dcérou Katarínou. Matej tu bol vlastne ako zajatec a len vďaka Jurajovej priazni mal vytvorené znesiteľné prostredie a dostával vzdelanie. Jeho voľba za uhorského kráľa sa konala ešte v jeho neprítomnosti. Na uhorský trón nastúpil po takmer dvadsať rokov trvajúcej anarchii a zápasoch o uhorský trón. Matej Hunyady, nazývaný Korvín ( nazývaný tak podľa havranov v jeho erbe – havran = corvus ) , patrí k tým málo uhorským panovníkom, ktorý opradený povesťami až po dnešné časy ostáva v pamäti slovenského ľudu.
Stáli pred ním dve veľké úlohy: urobiť koniec vnútornému rozvratu v krajine, na ktorý koniec – koncov doplácal každý od drobného sedliačika až po kráľa, a jeho druhou hlavnou úlohou bola likvidácia bratríckych skupín na východnom Slovensku. Mnoho slovenských hradov a miest bolo ešte stále v rukách Jiskrových hajtmanov a bratríkov. Matej a jemu verní feudáli sa postupne zmocňovali hradov a táborov bratríkov. Kráľ dal tieto hrady s okolitými majetkami svojim kapitánom skôr ako ich stihli dobyť. Nakoniec roku 1467 dobyl aj posledný veľký tábor bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch, ktorému velil brat Švehla. Toho aj viacerých veliteľov dal povešať na výstrahu, ostatným ponúkol možnosť vstúpiť do tzv. Čierneho pluku, čo bola jeho elitná žoldnierska jednotka. Aj odpor mocných nepoddajných feudálov lámal Matej železnou rukou. Svojho strýka Michala Szilágyiho neváhal uväzniť. Najväčšie sprisahanie vzniklo proti nemu roku 1471. Na čele povstalcov, ktorí za uhorského kráľa pozvali Kazimíra, syna Vladislava Jagelovského, stál jeho vlastný kancelár, ostrihomský arcibiskup, humanista Ján Vitéz. Poľské vojská v sile 12 000 mužov vpadli cez Spiš do krajiny, pokračovali na západ a opevnili sa v Nitre. Napokon plieniac Oravu a Považie odtiahli. Matej Jána Vitéza uvrhol do väzenia.
Kráľ Matej Korvín sa opieral predovšetkým o vernosť strednej šľachty a zemianstva. Mnohých z tejto vrstvy vyzdvihol medzi najvyšších hodnostárov krajiny.

Za jeho vlády sa dovŕšila aj správna a súdna samospráva tzv. zemianskych stolíc. Inak však, najmä v druhej polovici svojej vlády snemy nezvolával. Vládol absolutisticky. Moc sa sústreďovala v jeho rukách na dvore v Budíne, kde sa návrhy predkladali kráľovskej rade, ale najčastejšie panovníkovi. Uskutočnil celý rad závažných, administratívnych, súdnych, hospodárskych a daňových reforiem. Predovšetkým zaviedol novú daň – tzv. daň od komína, čo znamenalo 20 strieborných denárov od každej rodiny žijúcej na poddanskej usadlosti. Práve vďaka týmto reformám a premyslenej politike dosiahol svoj najväčší vladársky úspech, a to bola konsolidácia štátu a upevnenie kráľovskej moci. Za jeho vlády podstatne vzrástli panovnícke príjmy a to na 800 – tisíc až milión zlatých ročne. Najviac peňazí strovil nákladný kráľovský dvor a ešte viac povestný Čierny pluk – niekedy mal až vyše 20 000 jazdcov a 8 000 pešiakov. Boli v ňom prevažne českí a moravskí žoldnieri, preto sa často nazýva aj ,,českým“.
Za ,,spravodlivého“ kráľa Mateja, ktorý dokonca zrušil slobodné sťahovanie poddaných ,,si ľud a nevoľníctvo nepretržite sťažuje na ohromné daňové bremená“ , zaznamenal dvorský historik Talian Antonio Bonfini. Často pred vyberačmi daní uteká na iné panstvá alebo sa skrýva v hlbokých lesoch. Pre slovenské mestá bolo toto storočie obdobím rozkvetu. V mestách rozkvitali remeslá. Hlavnou organizačnou formou remeselníckej výroby v mestách sa stali cechy. Niektoré mestá bohatli aj zo zahraničného obchodu. Za Mateja sa do Uhorska doviezlo tovaru za vyše milióna zlatých, vyviezlo sa o polovicu menej. Mestá sa stávali hospodárskymi aj politickými oporami, preto obnovovali a rozširovali ich privilégiá. Zástupcovia kráľovských miest sa objavujú aj na sneme. V tých časoch vzniká Zväz piatich východoslovenských miest a spoločný štatút vydávajú aj stredoslovenské banské mestá. Počet obyvateľov miest, aj keď v porovnaní so západoeuropskými nebol veľkí, vzrástol. Najväčšie boli Košice so 7 000, Bratislava mala okolo 5 000, Trnava, Prešov, Bardejov približne 3 000 obyvateľov. Ostatné mestá boli menšie.
Toto storočie, najmä vláda Mateja Korvína, bolo dobou, keď aj na Slovensku zapúšťali korene humanizmus a renesancia, ktoré ako myšlienkové a umelecké prúdy stavali do popredia človeka a jeho pozemské blaho. Humanisti svoj vzor a ideál videli v antickej, gréskej a rímskej kultúre.

Strediskom humanistickej vzdelanosti v krajine sa stal kráľovský dvor v Budíne, kam Matej pod vplyvom svojej druhej manželky krásnej Beatrice Aragónskej, dcéry neapolského kráľa, povolal mnoho talianskych humanistov. Odtiaľto táto nová kultúra vyžarovala do celej krajiny. Roku 1465 bola v Bratislave založená Academia Istropolitana, prvá univerzita na slovenskom území. Vlastná myšlienka potreby domácej vysokej školy vznikla v dvorských kruhoch kráľa Mateja. Ukázalo sa, že pri budovaní pevnej centralizovanej monarchie treba veľa vzdelaných pracovníkov do štátneho aparátu, na mnohé úseky hospodárskeho a spoločenského, ale aj kultúrneho života. Univerzita mala všetky štyri fakulty: artistickú ( filozofickú ), teologickú, lekársku a právnickú. Prvé tri sa budovali podľa vzoru univerzity v Paríži, právnická podľa vzoru bolognskej univerzity. Začas bol na univerzite profesorom aj slávny astronóm tejto doby – Johannes Muller – Regiomontanus. Žiaľ, Academia Istropolitana po tom, čo jej patrón kancelár a ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz padol do nemilosti kráľa, tiež upadla a čoskoro zanikla. V tomto období vrcholí aj gotické umenie. Bol dostavaný klenot slovenskej gotickej architektúry dóm sv. Alžbety v Košiciach a desiatky iných cirkevných i svetských stavieb. Táto doba zrodila aj veľkú výraznú umeleckú osobnosť sochára majstra Pavla z Levoče.
Ešte jedna mimoriadne závažná udalosť sa stala v živote slovenskej národnosti: čeština sa začala používať ako literárny jazyk. Pôsobilo tu viac činiteľov: slovenskí študenti na pražskej univerzite, ,,spanilé jízdy“ na Slovensko, no najmä hospodárske a kultúrne styky kráľa Mateja s Moravou.
Ako už bolo vyššie spomenuté, Matej sa ako jeden z mála uhorských panovníkov uchoval v pamäti ľudu ako dobrý a spravodlivý kráľ. Slávne je najmä príslovie: ,,Zomrel kráľ Matej, zomrela spravodlivosť.“ Matej zomrel na vrchole svojich síl 6.4.1490 vo Viedni. Príčinou jeho smrti bola banálna príhoda: Kráľ sa rozčúlil, keď mu služobníctvo podalo na stôl neumyté figy. Dostal mozgovú príhodu, ktorej o dva dni podľahol.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Matej Korvín životopis