1. Predzvesť námorných objavov

V osemnástom storočí sa tešili veľkej obľube hypotézy o existencii neznámej južnej pevniny. Jej jestvovanie sa dokazovalo nielen objavmi rozličných ostrovov vo vyšších južných šírkach, ale i matematicky. Rozliční vedci, ktorí len zriedka opúšťali svoje pracovne, tvrdili, že bez južnej pevniny by Zem pod ťarchou veľkých severných kontinentov – Európy, Ázie a Severnej Ameriky stratila rovnováhu a prevrhla sa. Francúzsky matematik Pierre M. L. de Maupertuis dokonca vypočítal plochu pevniny, ktorú ani on ani nik iný pred ním nevidel. A veru nešetril číslami! Tvrdil, že táto neznáma zem meria 180 000 000 km2 takže i najväčší známy kontinent, Ázia by pri nej vyzeral ako trpaslík. Maupertuisovým zápalom sa nakazil jeho krajan de Brosses. Bujará fantázia francúzskeho mysliteľa zaľudnila južnú pevninu nespočetnými národmi, divými i vysoko civilizovanými, a nepochyboval o prírodných bohatstvách, ktoré čakali na objaviteľov. Desať rokov po vyjdení de Brossovej Histoire des navigations aux terres australes, teda rok 1766 vydal Angličan John Callander svoje dielo Terra Australis Cognita. Táto kniha je vlastne len anglickou verziou de Brossovej Historie, prefarbenou náterom britského šovinizmu. Anglicko by nemalo dopustiť, aby sa južnej pevniny zmocnili Francúzi, filozofoval Callander, a preto treba konať. Ešte vehementnejšie sa ujal hypotézy o južnej pevnine Alexander Dalrymple, slávny anglický zemepisec. Keď pracoval ako hydrograf Východoindickej spoločnosti v Madrase, dostali sa mu do rúk písomnosti, v ktorých španielsky advokát Arrias podrobne posudzoval Torresovu plavbu. Až do tých čias sa o Torresových objavoch nevedelo celkom nič, lebo Španieli ich starostlivo zatajovali. Najvýznamnejším Torresovým činom bol objav úžiny, oddeľujúcej Novú Guineu od Austrálie. Pri opise Torresovej plavby Dalrymple poriadne povolil uzdu svojej fantázii a rozpísal sa o južnej pevnine. Táto pevnina je väčšia ako civilizovaná časť Ázie od Turecka až po východný okraj Číny, tvrdil Dalrymple a žije tu do 50 miliónov ľudí. Lákavé hypotézy o veľkej južnej pevnine zaujali britskú vládu, lebo v tom čase sa už začali búriť americké kolónie a vyhliadka na nové územia bola dostatočne veľkým lákadlom pre admiralitu. K činnosti pobádalo Britov i nebezpečenstvo, že by novú pevninu mohli nedajbože objaviť Francúzi.

2. Prvá plavba Jamesa Cooka

V takejto atmosfére sa rodil plán prvej výpravy Jamesa Cooka. Cook sa narodil 27.