1. Predzvesť námorných objavov

V osemnástom storočí sa tešili veľkej obľube hypotézy o existencii neznámej južnej pevniny. Jej jestvovanie sa dokazovalo nielen objavmi rozličných ostrovov vo vyšších južných šírkach, ale i matematicky. Rozliční vedci, ktorí len zriedka opúšťali svoje pracovne, tvrdili, že bez južnej pevniny by Zem pod ťarchou veľkých severných kontinentov – Európy, Ázie a Severnej Ameriky stratila rovnováhu a prevrhla sa. Francúzsky matematik Pierre M. L. de Maupertuis dokonca vypočítal plochu pevniny, ktorú ani on ani nik iný pred ním nevidel. A veru nešetril číslami! Tvrdil, že táto neznáma zem meria 180 000 000 km2 takže i najväčší známy kontinent, Ázia by pri nej vyzeral ako trpaslík. Maupertuisovým zápalom sa nakazil jeho krajan de Brosses. Bujará fantázia francúzskeho mysliteľa zaľudnila južnú pevninu nespočetnými národmi, divými i vysoko civilizovanými, a nepochyboval o prírodných bohatstvách, ktoré čakali na objaviteľov. Desať rokov po vyjdení de Brossovej Histoire des navigations aux terres australes, teda rok 1766 vydal Angličan John Callander svoje dielo Terra Australis Cognita. Táto kniha je vlastne len anglickou verziou de Brossovej Historie, prefarbenou náterom britského šovinizmu. Anglicko by nemalo dopustiť, aby sa južnej pevniny zmocnili Francúzi, filozofoval Callander, a preto treba konať. Ešte vehementnejšie sa ujal hypotézy o južnej pevnine Alexander Dalrymple, slávny anglický zemepisec. Keď pracoval ako hydrograf Východoindickej spoločnosti v Madrase, dostali sa mu do rúk písomnosti, v ktorých španielsky advokát Arrias podrobne posudzoval Torresovu plavbu. Až do tých čias sa o Torresových objavoch nevedelo celkom nič, lebo Španieli ich starostlivo zatajovali. Najvýznamnejším Torresovým činom bol objav úžiny, oddeľujúcej Novú Guineu od Austrálie. Pri opise Torresovej plavby Dalrymple poriadne povolil uzdu svojej fantázii a rozpísal sa o južnej pevnine. Táto pevnina je väčšia ako civilizovaná časť Ázie od Turecka až po východný okraj Číny, tvrdil Dalrymple a žije tu do 50 miliónov ľudí. Lákavé hypotézy o veľkej južnej pevnine zaujali britskú vládu, lebo v tom čase sa už začali búriť americké kolónie a vyhliadka na nové územia bola dostatočne veľkým lákadlom pre admiralitu. K činnosti pobádalo Britov i nebezpečenstvo, že by novú pevninu mohli nedajbože objaviť Francúzi.

2. Prvá plavba Jamesa Cooka

V takejto atmosfére sa rodil plán prvej výpravy Jamesa Cooka. Cook sa narodil 27.

októbra 1728 v dedinke Marton – in – Cleveland ako syn nádenníka. Otec ho dal zaučiť za predavača, ale už po roku ušiel na more. Prvé plavby absolvoval popri východnom pobreží Anglicka. Neskôr sa dostal aj do Holandska, Nórska a do baltských prístavov. Za sedemročnej vojny s Francúzskom sa dobrovoľne prihlásil do vojenskej flotily. V lete roku 1757 ho povýšili na kormidelníka lode Pembroke, ktorá sa plavila do Kanady. Po dobytí Quebecu prešiel Cook na vlajkovú loď Northumberland, ktorá strávila celú zimu v prístave Halifax. Tu si Cook vo voľnom čase osvojil základy matematiky a astronómie. Po skončení sedemročnej vojny mapoval ostrovčeky Saint Pierre a Miquelon a roku 1764 bol konečne vymenovaný za kapitána lode Grenville. V roku 1766 pozoroval zatmenie Slnka a správu o svojich pozorovaniach poslal Kráľovskej spoločnosti. Získal si tu dobré meno, rovnako ako na Admiralite, a vďaka svojim schopnostiam i vynikajúcej povesti sa stal najvhodnejším kandidátom na miesto veliteľa výpravy do Tichomoria. O veliteľské miesto sa uchádzal aj zemepisec Dalrymple, ale ako civilnú osobu ho odmietli. Podnetom na vystrojenie výpravy bol vzácny prírodný úkaz: 3. júna 1769 mala prejsť slnečným diskom planéta Venuša. Jej prechod sa dal pozorovať pri severnom polárnom kruhu a v tropickom pásme južnej pologule. Bola to jedinečná príležitosť, ktorá sa mala zopakovať o najbližších 105 rokov. Astronomické pozorovania však neboli pravou príčinou Cookovej plavby do Tichomoria. Admiralita poverila kapitána Cooka hľadaním legendárnej južnej pevniny a v marci roku 1768 mu pridelila loď Endeavour. 20. mája toho istého roku sa vrátil z Tichomoria kapitán Vallis a doniesol zvesť o objavení ostrova Tahiti. Admiralita na základe tejto správy vybrala tento ostrov za oporný bod pre astronomické pozorovania. S Jamesom Cookom odchádzalo do Pacifiku i niekoľko významných vedcov, prírodovedec Joseph Banks, švédsky botanik Daniel Solander, astronóm Charles Greena umelec Sidney Parkinson. Výprava opustila Plymouth 26. augusta 1768, zamierila na juhozápad, prepravila sa cez Atlantik a na tri týždne zakotvila v Riu. Portugalský miestokráľ pokladal Endeavour za pašerácku loď a spomínaný astronomický úkaz si v nevedomosti vysvetľoval tak, že Polárka má prejsť cez južný pól. Po plavbe pozdĺž patagónskych brehov Cook zamieril do Le Mairovho prielivu. 25. apríla 1769 oboplávala loď mys Hoorn. Začiatkom apríla 1769 výprava dosiahla súostrovie Tuamotu a popri atoloch Vahitahi, Akiaki, Hao a Reitoru zamierila k Tahiti.

Brehy vysneného ostrova, ozajstnej zasľúbenej zeme námorníkov, sa ukázali na obzore 13. apríla 1769. Ešte v ten deň Endeavour vplával do zátoky Matavai. Tu astronómovia 3. júna vykonali naplánované pozorovania a námorníci v člnoch preskúmali brehy Tahiti. Cook mal navštíviť i studené moria vo vyšších južných šírkach. Na južnej pologuli však vrcholila zima, a preto sa rozhodol, že medzičasom preskúma ostrovy ležiace na západ od Tahiti. Rad – radom ponavštevoval Huahine, Raiateu, Tahau a Boraboru. Pri výskume Tichomoria Cookovi veľmi pomohol tahitský žrec Tupaia, ako tlmočník i ako znalec okolitých ostrovov. Od ostrovov Spoločnosti Endeavour nabral kurz na juhozápad a namiesto južnej pevniny 7. októbra hliadka spozorovala brehy Nového Zélandu. Loď vplávala do hlbokého zálivu, ale výprava si tu nedoplnila ani zásoby vody ani zásoby potravín, a tak mu Cook dal hanlivý názov Bay of Poverty, záliv Chudoby. Potom zamieril popri východnom pobreží na sever, oboplával najsevernejší výbežok krajiny a nabral južný kurz podľa západného pobrežia. Objavil prieliv medzi Severným a Južným ostrovom a dokázal, že Nový Zéland nie je súčasťou veľkej južnej pevniny, ale že sú to dva ostrovy. Cook zostavil znamenitú mapu Nového Zélandu a dopustil sa len dvoch chýb; Banksov polostrov pokladal za ostrov a naopak, Stewartov ostrov sa mu zdal súčasťou Južného ostrova. 1.apríla 1770 Cook oboplával Južný ostrov a splnil teda obidve inštrukcie. Mohol sa pokojne vrátiť do Anglicka, no on sa rozhodol pokračovať vo výskumoch a zamieril k brehom Nového Holandska, ktorých zemepisná poloha nebola presne známa. A čo bolo ešte horšie, Cook sa rozhodol plaviť popri pobreží na sever. 20. apríla 1770 vplával Endeavour do Botanického zálivu. Ledva o sedemnásť rokov tu vznikla prvá európska osada. Plavba na sever, pozdĺž neznámych východných brehov Nového Holandska, bola naozaj záslužná, ale veľa nechýbalo a bola by sa skončila pohromou. 11. júna Endeavour nabehol na skrytý podmorský koralový útes a zostal na ňom visieť. Až po dvadsiatich štyroch hodinách, keď loď celkom vyprázdnili, podarilo sa ju za prílivu uvoľniť. Oprava však trvala skoro dva mesiace.
Potom Cook ako prvý Európan po Torresovi preplával cez nebezpečnú úžinu medzi Novou Guineou a Austráliou a popri ostrovoch Aru, Tanibar a Timor zamieril do holandskej Batávie. Tu zakotvil 10. októbra 1770.
Batávia prinášala všetkým výpravám do daru hŕbu chorôb. Tropické horúčky a dyzentéria zavítali aj na palubu Endeavouru. Prvý podľahol tahitský žrec Tupaia a za jediný týždeň zomrelo na lodi sedem chlapov.

Zbedačená posádka horko – ťažko previedla Endevaour cez Indický oceán. 14. marca 1771 Endevaour zakotvil v Kapskom Meste. Tu sa Cook dozvedel, že Francúz Bougainville navštívil Tahiti roku 1768. Plavba od mysu Dobrej nádeje do Anglicka trvala tri mesiace; 13. júla Endevaour zakotvil v Downs a Cook odcestoval do Londýna podať hlásenie. Správa o pohostinnom východoaustrálskom pobreží vzbudila v Anglicku veľký záujem a kolonizácia tejto časti sveta sa začala sedemnásť rokov po skončení prvej Cookovej výpravy. Botanický záliv a susedný Port Jackson sa stali ohniskom anglickej expanzie na piatom kontinente.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Objavné plavby Jamesa Cooka