Mausolova hrobka bola teda zmesou gréckych, egyptských a perzských stavebných prvkov, ktoré neskôr prevzali takmer všetky kultúry. Odvtedy často pochovávali v podobných hrobkách významné osobnosti; miesto ich posledného odpočinku pomenovali po budovateľovi prvého - mauzóleom. Prvé mauzóleum sa stalo priatym divom sveta, no nielen pre neobyčajné stavebné prvky. Na obrubách a reliéfoch náhrobku pracovali totiž vynikajúci súdobí sochári, ktorí vytvorili jedinečné umelecké diela, a tie vyvolávali nadšenie. Na mramorových doskách boli vyobrazené preteky vozov, boje amazoniek, dokonalé postavy bohov a iných mytologických bytostí - výjavy vytvorené podľa zákonov antiky. Tieto majstrovské diela Mausolos dlho neobdivoval. Zomrel roku 353 p.n.l., teda skôr, ako boli dokončené. Mausolova manželka Artemisia, ktorú pútala k mužovi hlboká láska, pokračovala v stavebných prácach. Nebola iba Mausolovou ženou, ale aj sestrou. Ešte v útlej mladosti sa vydala za najstaršieho brata, ktorého obdivovala. Artemisia konala podľa vzoru egyptských faraónov, ktorí si často brávali za manželky svoje sestry, lebo na Níle preberala nástupníctvo najstaršia dcéra, nie syn. Týmto náhrobkom si Artemisia postavila zároveň aj svoj pamätník. Štyri kone kvadrigy na streche stavebného diela neriadil jeden kočiš, ale dve postavy, muž a žena - Mausolos a Artemisia. Mŕtvemu kráľovi by asi nebolo po vôli, že si aj kráľovná týmto spôsobom postavila pamätník, aspoň podľa moderných spisovateľov.
Kto pokračoval v prácach po Mausolovej smrti? Ani Artemisia sa nedožila dokončenia hrobky. Zomrela dva roky po svojom manželovi a bratovi, a tak vyvstala otázka ďalšej výstavby hrobky. O pokračovanie v prácach začali bojovať samotní sochári, architekti a umeleckí remeselníci, ktorí sa doteraz na stavbe a aj výzdobe podieľali. Toto jedinečné umelecké dielo, vyhlasovali, nesmie zostať nedokončené! Hrobka pretrvá večnosť, a preto sa musí dokončiť, aj keď tí, ktorí si ju objednali, už nežijú. Zdalo sa, že hrobka naozaj pretrváva večnosť. Keď Alexander Veľký v roku 334 p.n.l. obľahol a zničil mesto Halikarnass, Mausolova hrobka zostala nepoškodená. Ani ďalšie vojny mauzóleum nepoškodili. Predpokladaná večnosť trvala 1500 rokov: v 12. storočí n.l. sa pri zemetrasení zrútili veľké časti stavby. O 300 rokov neskôr si križiaci urobili zo zrúcanín kameňolom a časti mauzólea použili pri budovaní opevnení proti dotieravým Turkom. Mauzóleum rozobrali až do základov. V roku 1523 obsadili nádherný Halikarnass oddiely tureckého sultána Sulejmana. Tam, kde kedysi stálo mauzóleum, postavili domy pre obyvateľov.