Mausolova hrobka

Necelých 110 km južne od Efezu, mesta štvrtého divu sveta, leží na juhovýchode Malej Ázie turecké mestečko Bodrum. Pred vyše 2000 rokmi sa ešte volalo Halikarnass a týčil sa v ňom piaty div sveta - náhrobok kárijského kráľa Mausola. Celé mesto, ktoré bolo terasovito vystavané na svahoch kopca, a dva prístavy bolo obohnané mocným opevnením. V strede mesta vznikla agora ( zhromaždisko ľudu a trhovisko ), nad ňou sa týčil chrám boha vojny Áresa. A presne na polceste medzi agorou a chrámom si chcel Mausolos postaviť hrobku, ktorá by naveky pripomínala jeho meno. Aj Mausolos, rovnako ako takmer všetci perzskí králi a satrapovia, bol nadšeným obdivovateľom gréckeho umenia a kultúry. Preto nedal svoj náhrobok vybudovať domácim architektom, ale požiadal všetkých gréckych umelcov, aby sa zapojili do súťaže o najkrajší návrh náhrobku. Sotva sa našiel významnejší grécky staviteľ, ktorý by sa nebol zúčastnil na tejto súťaži. Napokon, odvtedy ako sparťanský vojvodca Lysandros v roku 404 p.n.l. porazil Atény a stal sa pánom nad celým Gréckom, nemali umelci veľa práce. Mestá a obce boli príliš chudobné, aby mohli zamestnávať staviteľov, sochárov, zlatotepcov a iných umeleckých remeselníkov, a preto boli umelci vďační za každú ponuku, aj keď prišla zvonka, od „barbarov“.
Ako vyzerala Mausolova hrobka? Víťazmi v súťaži sa stali stavitelia Satyros a Pyteos. Ich návrh: na 33 x 39 m veľkej päťstupňovej základni dvíhal sa mocný, masívny hranol asi 27 metrom dlhý a 33 metrov široký. Výška základne a hranola dosahovala 22 metrov. Na tom podstavci stál vlastný náhrobný chrám, cellu ohraničovalo 39 stĺpov, vysokých 11 metrov. Na stĺpoch bola namiesto strechy 24 stupňová pyramída, ozdobená mramorovou kvadrigou ( štvorzáprahom ). Celá hrobka bola 49 metrov vysoká, teda vyššia ako 16 poschodový dom. Táto stavba bola na vtedajšie časy veľmi zvláštna, dnes by sme ju označili za revolučnú: dovtedy sa antickí architekti pridržiavali smeru, ktorý charakterizovala vyváženosť, teda zväčšovanie sa do šírky; Mausolova hrobka však rástla do výšky. Nezvyčajný bol i spôsob pochovávania. Gréci dbali, aby svojich najdrahších a najvýznamnejších mŕtvych pochovávali, teda vložili do zeme, Mausolos si však želal, aby sa miesto jeho posledného odpočinku týčilo do neba, ako sa to už tisícročia predtým robievalo v starom Egypte. Významní Egypťania sa dali pochovávať do pyramíd a niektorí Peržania do hrobiek.

Mausolova hrobka bola teda zmesou gréckych, egyptských a perzských stavebných prvkov, ktoré neskôr prevzali takmer všetky kultúry. Odvtedy často pochovávali v podobných hrobkách významné osobnosti; miesto ich posledného odpočinku pomenovali po budovateľovi prvého - mauzóleom. Prvé mauzóleum sa stalo priatym divom sveta, no nielen pre neobyčajné stavebné prvky. Na obrubách a reliéfoch náhrobku pracovali totiž vynikajúci súdobí sochári, ktorí vytvorili jedinečné umelecké diela, a tie vyvolávali nadšenie. Na mramorových doskách boli vyobrazené preteky vozov, boje amazoniek, dokonalé postavy bohov a iných mytologických bytostí - výjavy vytvorené podľa zákonov antiky. Tieto majstrovské diela Mausolos dlho neobdivoval. Zomrel roku 353 p.n.l., teda skôr, ako boli dokončené. Mausolova manželka Artemisia, ktorú pútala k mužovi hlboká láska, pokračovala v stavebných prácach. Nebola iba Mausolovou ženou, ale aj sestrou. Ešte v útlej mladosti sa vydala za najstaršieho brata, ktorého obdivovala. Artemisia konala podľa vzoru egyptských faraónov, ktorí si často brávali za manželky svoje sestry, lebo na Níle preberala nástupníctvo najstaršia dcéra, nie syn. Týmto náhrobkom si Artemisia postavila zároveň aj svoj pamätník. Štyri kone kvadrigy na streche stavebného diela neriadil jeden kočiš, ale dve postavy, muž a žena - Mausolos a Artemisia. Mŕtvemu kráľovi by asi nebolo po vôli, že si aj kráľovná týmto spôsobom postavila pamätník, aspoň podľa moderných spisovateľov.
Kto pokračoval v prácach po Mausolovej smrti? Ani Artemisia sa nedožila dokončenia hrobky. Zomrela dva roky po svojom manželovi a bratovi, a tak vyvstala otázka ďalšej výstavby hrobky. O pokračovanie v prácach začali bojovať samotní sochári, architekti a umeleckí remeselníci, ktorí sa doteraz na stavbe a aj výzdobe podieľali. Toto jedinečné umelecké dielo, vyhlasovali, nesmie zostať nedokončené! Hrobka pretrvá večnosť, a preto sa musí dokončiť, aj keď tí, ktorí si ju objednali, už nežijú. Zdalo sa, že hrobka naozaj pretrváva večnosť. Keď Alexander Veľký v roku 334 p.n.l. obľahol a zničil mesto Halikarnass, Mausolova hrobka zostala nepoškodená. Ani ďalšie vojny mauzóleum nepoškodili. Predpokladaná večnosť trvala 1500 rokov: v 12. storočí n.l. sa pri zemetrasení zrútili veľké časti stavby. O 300 rokov neskôr si križiaci urobili zo zrúcanín kameňolom a časti mauzólea použili pri budovaní opevnení proti dotieravým Turkom. Mauzóleum rozobrali až do základov. V roku 1523 obsadili nádherný Halikarnass oddiely tureckého sultána Sulejmana. Tam, kde kedysi stálo mauzóleum, postavili domy pre obyvateľov.

V roku 1857 odkúpili britskí archeológovia 12 takýchto tureckých domov a odkryli zvyšky hrobky. Títo svedkovia „onoho cenného šťastného pádu“, ako nazval rímsky básnik kedysi mauzóleum, patria teraz k najvzácnejším exponátom Britského múzea v Londýne. Nenechajte si újsť ďalšie divy sveta, ktorými sú: CHEOPSOVA PYRAMÍDA, VISUTÉ ZÁHRADY SEMIRAMIDINE, DIOVA SOCHA V OLYMPII, ARTEMIDIN CHRÁM, MAUSOLOVA HROBKA, RODOSKÝ KOLOS A MAJÁK NA OSTROVE FAROS PRI ALEXANDRII,.