Necelých 110 km južne od Efezu, mesta štvrtého divu sveta, leží na juhovýchode Malej Ázie turecké mestečko Bodrum. Pred vyše 2000 rokmi sa ešte volalo Halikarnass a týčil sa v ňom piaty div sveta - náhrobok kárijského kráľa Mausola. Celé mesto, ktoré bolo terasovito vystavané na svahoch kopca, a dva prístavy bolo obohnané mocným opevnením. V strede mesta vznikla agora ( zhromaždisko ľudu a trhovisko ), nad ňou sa týčil chrám boha vojny Áresa. A presne na polceste medzi agorou a chrámom si chcel Mausolos postaviť hrobku, ktorá by naveky pripomínala jeho meno. Aj Mausolos, rovnako ako takmer všetci perzskí králi a satrapovia, bol nadšeným obdivovateľom gréckeho umenia a kultúry. Preto nedal svoj náhrobok vybudovať domácim architektom, ale požiadal všetkých gréckych umelcov, aby sa zapojili do súťaže o najkrajší návrh náhrobku. Sotva sa našiel významnejší grécky staviteľ, ktorý by sa nebol zúčastnil na tejto súťaži. Napokon, odvtedy ako sparťanský vojvodca Lysandros v roku 404 p.n.l. porazil Atény a stal sa pánom nad celým Gréckom, nemali umelci veľa práce. Mestá a obce boli príliš chudobné, aby mohli zamestnávať staviteľov, sochárov, zlatotepcov a iných umeleckých remeselníkov, a preto boli umelci vďační za každú ponuku, aj keď prišla zvonka, od „barbarov“.
Ako vyzerala Mausolova hrobka? Víťazmi v súťaži sa stali stavitelia Satyros a Pyteos. Ich návrh: na 33 x 39 m veľkej päťstupňovej základni dvíhal sa mocný, masívny hranol asi 27 metrom dlhý a 33 metrov široký. Výška základne a hranola dosahovala 22 metrov. Na tom podstavci stál vlastný náhrobný chrám, cellu ohraničovalo 39 stĺpov, vysokých 11 metrov. Na stĺpoch bola namiesto strechy 24 stupňová pyramída, ozdobená mramorovou kvadrigou ( štvorzáprahom ). Celá hrobka bola 49 metrov vysoká, teda vyššia ako 16 poschodový dom. Táto stavba bola na vtedajšie časy veľmi zvláštna, dnes by sme ju označili za revolučnú: dovtedy sa antickí architekti pridržiavali smeru, ktorý charakterizovala vyváženosť, teda zväčšovanie sa do šírky; Mausolova hrobka však rástla do výšky. Nezvyčajný bol i spôsob pochovávania. Gréci dbali, aby svojich najdrahších a najvýznamnejších mŕtvych pochovávali, teda vložili do zeme, Mausolos si však želal, aby sa miesto jeho posledného odpočinku týčilo do neba, ako sa to už tisícročia predtým robievalo v starom Egypte. Významní Egypťania sa dali pochovávať do pyramíd a niektorí Peržania do hrobiek.