Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Visuté záhrady Semiramidine
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | demo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 893 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 5m 30s |
Pomalé čítanie: | 8m 15s |
Visuté záhrady, ktoré uvádza Antipatros na druhom mieste svojho zoznamu, zostávajú najmenej preskúmaným zo siedmich divov sveta. Isté je iba to, že naozaj ležali v Babylone a ich budovateľom bol babylonský kráľ Nabukadnesar II. ( 605 - 562 p.n.l. ). Kráľ, ktorý priviedol svoju krajinu k najväčšiemu rozkvetu v jej dejinách. A čo presne našiel Koldewey pod sutinami? Nemecký bádateľ márne pátral po tomto stavebnom zázraku už niekoľko rokov, kým naďabil na severovýchodný uhol rozsiahleho palácového komplexu, skrytého pod sutinami do metrovej hĺbky. Podobnú stavbu Koldewey doteraz nevidel. Základ tvorilo dvanásť rovnakých úzkych komôr, ktoré - na rozdiel od všetkých stavieb nájdených v Babylone - boli postavené z opracovaného kameňa. Komory boli zoradené po oboch stranách strednej chodby; povaly nad komorami boli z pálených tehál. Ich mohutnosť na prvý pohľad dokazovala, že mali udržať obrovskú záťaž. Múry a piliere dosahovali hrúbku siedmich metrov. Rovnako zvláštna ako toto pre Babylon netypické riešenie stavby bola aj studňa, ktorú Koldewey uvoľnil z ruín pri klenbe budovy. Tvorila ju jedna prostredná kruhová a dve menšie hranaté šachty. Čerpacie zariadenie, ktoré k studni patrilo, bolo asi z dreva a hrubých lán, no to sa nezachovalo.
Koldewey dlho uvažoval, čo by tie pivničné klenby mohli znamenať, napokon však našiel riešenie. V gréckych a rímskych spisoch, ale aj na klinových tabuliach z babylonského obdobia našiel odkazy, že by sa v Babylone mohli opracované kamene použiť ako materiál len na dvoch miestach: na severnom múre kráľovského hradu a na Semiramidiných visutých záhradách. Domové kamene, ktoré tesne predtým našiel na kráľovskom hrade, a pivničné klenby museli teda patriť k visutým záhradám.
Ako asi vyzerali visuté záhrady? Z rozsiahlej literatúry o Babylonskej ríši si mohol Koldewey utvoriť predstavu, ako asi vyzerali Semiramidine záhrady. Nad pivničnými klenbami sa pravdepodobne nachádzala hlavná terasovitá stavba. Každá terasa bola o 5 metrov vyššie ako predchádzajúca. Dláždili ju 5,45 m dlhé a 1,35 m široké kamenné platne. Niektoré platne ešte zaliali asfaltom premiešaným s tŕstím, na dosky uložili dvojitú vrstvu pálených tehál a medzery medzi nimi vyplnili sadrou. Na tehly prišla vrstva olova, ktorá izolovala od vlhka. Až na tú nanosili trojmetrovú vrstvu zeme, na ktorej neskôr vyrástli aj vysoké stromy.
Každá z predpokladaných siedmich terás tvorila záhradu sama osebe, preto aj to označenie v pluráli „visuté záhrady“. Sedem parkov však tvorilo celok.