V dnešnom čase pokladáme visuté záhrady za druhý div sveta. Išlo pravdepodobne o Nabukadnesarov dar manželke, perzskej princeznej, o ktorej sa nevie, či sa naozaj volala ako bájna asýrska kráľovná Semiramis. Nabukadnesar dal vybudovať záhrady, aby kráľovnú odškodnil za svoju častú neprítomnosť, a hádam aj preto, aby jej v jednotvárnej eufratskej rovine pripomínali zalesnené hory perzskej vlasti. Palácové záhrady na jednotlivých súkromných pozemkoch neboli ničím novým. Vraj už bláznivý asýrsky kráľ Sancherib dal v Ninive okolo chrámu asýrskeho ríšskeho boha Aššura vysekať do skalnej pôdy diery. Otvory boli navzájom pospájané podzemnými kanálmi s vodou. Do dier nasypali zeminu a tak vytvorili základ pre záhradu. Asýrsku záhradu - tá sa však nezachovala - by sme mohli porovnať so Semiramidinými záhradami. Nádherné babylonské parky s množstvom rozmanitých rastlín však podľa súdobých, ale i neskorších gréckych a rímskych autorov nemali páru v celom vtedajšom svete. Na Nabukadnesarov rozkaz vykopávali jeho vojaci každú neznámu rastlinu, na ktorú pri vojenských výpravách naďabili, a čo najrýchlejšie ju dopravili do Babylona. Zvesť o panovníkovej záľube sa rýchlo rozšírila, preto kupci s karavánami prinášali zo svojej vlasti nové rastliny a sotva sa našla loď, ktorá by nebola priviezla nejaký neznámy kvet zo vzdialených krajín. Tak v Babylone vyrástla veľká pestrá záhrada, prvá botanická záhrada na svete.
A kto našiel visuté záhrady? „Našiel som visuté záhrady!“ oznámil víťazne Koldewey so Berlína. Lenže jeho radosť netrvala dlho. Krátko po objave sa spustila vlna protichodných názorov. Časť súdobých vedcov mávala starými spismi a dokazovala, že sa visuté záhrady nemohli nachádzať na mieste označenom Koldeweyom. Jedni tvrdili, že záhrady neboli priamo na hrade, ale vedľa neho, druhí sa škriepili, že neboli vôbec v blízkosti hradu, ale až na brehu Eufratu. Našli sa aj takí, čo sa usilovali presvedčiť svet, že záhrady boli vybudované dokonca nad Eufratom ako nejaký široký most, ktorá sa zďaleka vypínal nad tokom.
Kto mal vlastne pravdu, nevieme doteraz. Tajomstvo visutých záhrad neodhalí asi ani budúcnosť. Podnes nevieme, prečo sa visuté záhrady pripisujú práve Semiramide. Semiramis bola bájna babylonsko-asýrska kráľovná, a ak naozaj jestvovala, žila niekoľko storočí pred stavbou visutých záhrad. Bola by to veľká náhoda, keby sa iná kráľovná, ktorá žila v čase výstavby záhrad, volala tiež Semiramis.