Patril do trestného kódexu z roku 1926. Mal 14 bodov. Je to paragraf politický a od jeho prijatia v roku 1926 až do roku 1956 bolo odsúdených niekoľko miliónov ľudí. V 3O. rokoch bol použitý proti kulakom, ktorí nesúhlasili s kolektivizáciou. V rokoch 1936 – 1937 bol použitý na čistkách v strane. Formulácia paragrafu nebola taká široká, ale bolo ho možné široko interpretovať. 1. bod – za kontrarevolučný čin sa pokladá každý čin, zameraný na oslabenie vlády. Pri širokej interpretácii sa ukázalo: odmietnuť v tábore ísť do práce, keď je človek hladný a vysilený, je oslabovanie vlády. Má za následok trest smrti zastrelením. Trest sa praktizoval najmä v rokoch vojny, kedy najčastejšie prebiehali popravy tých , ktorí odmietli ísť do práce. V roku 1934 bol doplnený o 4 podbody, 1a, 1b, 1c, 1d, o vlasti zrade. 1a – činy, ktoré škodia vojenskej moci ZSSR sa pre civilov a iba pri poľahčujúcich okolnostiach, trestajú 1O rokmi. 1b – činy, ktoré škodia vojenskej moci ZSSR sa trestajú zastrelením. Pri širokom výklade to znamenalo, že ak sa ruskí vojaci dostali do zajatia /poškodzovanie vojenskej moci/, odsudzovali ich na 1O rokov, ale v zhode so stalinským kódexom mali hneď po návrate do vlasti všetkých zastreliť. Dôležitým rozšírením bodu o vlastizrade bolo jeho použitie, berúc do úvahy zámer. To znamená, že ak k nijakej vlastizrade nedošlo, ale vyšetrovateľ postrehol zámer spáchať tento čin, súd určil plný trest ako za vlastizradu. Z toho vyplýva, že nedochádza k odlíšeniu úmyslu od samého zločinu. 2. bod – hovorí o ozbrojenom povstaní, uchopení moci v ústredí i na vidieku s konkrétnym cieľom, aby sa násilne odtrhla nejaká časť od Zväzu republík. Za to možno odsúdiť na trest smrti zastrelením – rovnako aj v ďalších bodoch. V rozšírenej interpretácii patrí do tejto kategórie pokus realizovať právo každej republiky, vystúpiť zo ZSSR. Výraz násilne sa v bode 2 upresňuje. Čiže aj keby sa celé obyvateľstvo niektorej republiky rozhodlo vystúpiť zo ZSSR, ale v Moskve by s tým nesúhlasili, bralo by sa to ako násilne odtrhnutie. A tak všetci Lotyšskí, Estónski, Litovskí, Ukrajinskí a Turkestanskí nacionalisti dostávali podľa tohto bodu 10 a 25 ročné tresty. 3. bod – trestá sa akákoľvek pomoc cudziemu štátu, ktorý sa nachádza v stave vojny so ZSSR. Podľa tohto bodu mohol byť odsúdený každý občan ZSSR, ktorý sa ocitol na Nemcami okupovanom území.