Nepokladal sa za teror, keď kladú bomby pod vlaky alebo do lietadiel, ale ak sa niekto pobil so svojím osobným nepriateľom, ktorý bol straníckym, komsomolským aktivistom, alebo aktivistom milície. Usmrtenie aktivistu sa nikdy nepokladalo za obyčajné usmrtenie. Bod 8 bol rozšírený § 19, keď sa vzala do úvahy aj príprava v podobe úmyslu, alebo zámeru. Čiže stačila vyhrážka „no počkaj“, alebo poznámka „bodaj ťa porantalo“, namierená proti aktivistovi a adresár mohol byť súdený za TÚ – teroristický úmysel, ktorý bol dôvodom na použitie § v najprísnejšej podobe. 9. bod – zničenie alebo poškodenie výbuchom, alebo podpaľačstvom (a bezpodmienečne s kontrarevolučným cieľom) - diverzia. Rozšírená interpretácia spočívala v tom, že kontrarevolučný cieľ sa pridával a zlyhanie človeka, omyl, neúspech v práci sa pokladal za diverziu. 10. bod – propaganda alebo agitácia obsahujúca výzvu na zvrhnutie, rozvrátenie alebo oslabenie Sovietskej vlády, rovnako ako šírenie alebo zhotovovanie, či uchovávanie písomných textov tohto obsahu sa trestá. Najväčšmi interpretovaný bod, ktorý v čase mieru vymedzoval len dolnú hranicu trestu, horná hranica sa nevymedzovala. Za „agitáciu obsahujúcu výzvu“ sa mohol pokladať priateľský rozhovor medzi štyrmi očami alebo osobná rada. Rozvracaním a oslabovaním vlády bola každá myšlienka, nezhodujúca sa s myšlienkami novín, alebo nezodpovedajúca ich intenzite. Za zhotovenie písomných textov sa pokladalo všetko napísané v jednom exemplári, či už list alebo intímny denník. Tento bod neskôr rozšírili o myšlienku, a tak si stačilo niečo pomyslieť, nedopatrením to len naznačiť a človek mohol byť odsúdený ako politický väzeň. 11. bod – organizácia. Nemal samostatný obsah. Bol priťažujúcim doplnkom k hociktorému z bodov. Interpretácia sa rozširovala tak, že žiadna organizácia nebola potrebná, stačilo ak si dvaja vymenili listy alebo myšlienky a to sa považovalo za zárodok organizácie, čiže organizáciu. 12. bod – bod o neoznámení akéhokoľvek činu. Trest nemal určenú hornú hranicu. Ďalšie rozšírenie si už nevyžadoval. Vedel, a nepovedal je to isté, ako keby to urobil sám. 13. bod – služba v cárskej tajnej polícii sa trestá. Paradoxom je, že po februári 1917 bolo mnoho materiálov, týkajúcich sa tajnej služby, zničených. 14. bod – trestal vedomé nesplnenie istých povinností, alebo ich zámerné nedbanlivé plnenie. Stručne sa to nazývalo sabotáž alebo ekonomická kontrarevolúcia. Odsúdených trestali zastrelením. Oddeliť zámerné od nezámerného mohol len vyšetrovateľ, opierajúc sa o svoje revolučné právne vedomie.