Po založení tábora začali niektorých väzňov vyberať a odvážať ešte ďalej do divočiny a tam zakladali nové tábory. Prvým údelom pre väzňov bola práca. Neexistoval pre nich žiadny pracovný čas, pracovali na smeny. Prvá smena trvala 12 hodín a ďalších 12 hodín druhá smena. Strava pozostávala z rýb, z poloupečeného chleba alebo len z múky. To zajedali snehom.
Transporty po železnici boli ľahké, ťažšie boli pešie transporty. Vzdialenosť 30 – 45 km prekonávali väzni aj za 2 dni. V jednom transporte bolo aj cez tisíc ľudí. Ak sa stalo, že niekto padol na zem a nehýbal sa, eskortujúci vojak ho bez výstrahy zastrelil. Ešte v 20. rokoch prevážali transporty väzňov cez mestá pešo, s eskortou. Istý spisovateľ to nazval „odchádzajúce Rusko“. .