Vladimír Iľjič Lenin sa narodil v roku 1870 v Simbirsku na Volge. Získal oprávnenie pracovať ako právnik. Väčšinu svojho života prežil v kruhu emigrantských intelektuálov za hranicami Ruska. Štúdium Karla Marxa v ňom prebudilo vieru v „ triedny boj“. Za jeho názory ho poslali do vyhnanstva. Na zjazde v roku 19O3 rozdelilo ruských sociálnych demokratov Leninovo naliehanie na vybudovanie strany, ktorú by ovládala stranícka etika. Na tomto zhromaždení sa leninisti sformovali do radikálneho krídla a prijali označenie „boľševici“ – od ruského výrazu boľševinstvo – väčšina. Počas revolúcie v roku 19O5 hrali boľševici iba nevýznamnú úlohu, a tak to bolo aj na februárovej revolúcii, ktorá zvrhla cára. V tom čase bol Lenin v Zürichu a obával sa, že počas jeho života nenastane „skutočná revolúcia“. v apríli sa vrátil do Ruska, ale po neúspešnom júlovom boľševickom puči utiekol do Fínska. Druhý pokus o prevrat ho vyniesol k moci a postavil na čelo vlády. Stalo sa to v októbri, podľa západného kalendára v novembri 1917. Po októbri 1917 vzniká v Rusku občianska vojna, ktorá trvala do roku 1921. Vojna prebiehala medzi silami tzv. bielych a boľševikov. Boľševikov viedol Lev Trockij. Boje prebiehali v severnom Rusku, na Ukrajine, v pobaltských štátoch a na Kaukaze. Červená armáda porazila roztrieštené sily bielych. Potlačila roľnícke povstania vyvolané hladomorom a Kronštadtské povstanie – vzburu námorníkov. Keď sa odpor bielych armád zrútil, vznikol v roku 1922 Zväz Sovietskych Socialistických Republík – ZSSR. Lenin zomrel v roku 1924 a jeho nástupcom sa stal Josif Visarionovič Stalin. Ten začal viesť vodcovský boj s Levom Trockým, ktorý trval 3 roky. Stalin dosiahol, aby Trocký ušiel do Mexika, kde ho dal zavraždiť. Jeho vláda trvala do roku 1953, kedy zomrel. V tridsiatych rokoch vykonal veľkú čistku v strane. Za jeho vlády bolo popravených približne 1O miliónov ľudí a dvojnásobný počet bol vyslaný do pracovných táborov. Počas jeho vlády ľudia nepoznali pocit bezstarostnosti. Panoval medzi nimi strach, že ich zaregistruje ČK. Ďalej panovala medzi ľuďmi uzavretosť a nedôverčivosť, donášačstvo, mravná degradácia, využívala sa lož ako forma existencie, ako dlhodobý základ života, využívala sa zrada ako forma existencie a medzi ľuďmi panovala krutosť. Najväčšou Stalinovou zbraňou bol hlavne strach. Násilná kolektivizácia poľnohospodárstva viedla v 3O. rokoch k hladomoru. Počas tohto hladomoru zahynulo v Rusku 15 miliónov ľudí.