Do väzenia strkali aj poľských kňazov a katolíkov. Tým, ktorých odsúdili za náboženstvo, sa už nikdy nedovolili stretnúť so svojimi rodinami. Po celé 20. roky zatýkali dôstojníkov, ktorí bojovali v občianskej vojne a bývalých cárskych dôstojníkov. Týchto všetkých hneď posielali do táborov. Samozrejme, za nimi posielali aj ich ženy a deti, ale nie na to isté miesto. Taktiež zatýkali aj bývalých štátnych úradníkov, ktorí pôsobili v sovietskych inštitúciách a zatajili svoj pôvod. Za utajenie „sociálneho pôvodu a za bývalé sociálne postavenie“ zatýkali aj šľachticov a celé ich rodiny. Od roku 1927 zatýkali inžinierov kvôli hospodárskym neúspechom a nedostatkom. GPU videla všade, kde mali hlavné slovo inžinieri, záškodníctvo. V každom odvetví priemyslu sa začali robiť čistky. Ak nejaký inžinier povedal, že vlaková súprava neunesie toľko nákladu, bol súdený za to, že brzdí dodávky tovaru. Ak zase povedal, že nákladu treba dať viac, bol súdený za to, že chce poškodiť vlak a je záškodník. Za niekoľko rokov sa podarilo GPU v Rusku zlikvidovať najlepších inžinierov a géniov. V roku 1941 to oľutovali, keď Hitler napadol Rusko. Od roku 1928 sa viedli slávne procesy proti záškodníkom, ktoré boli vykonštruované. Netypickým znakom týchto procesov bolo, že obžalovaní začali samých seba obviňovať a očierňovať. Známi je proces z roku 1930 s „organizátormi hladu“. Bolo vtedy 48 obžalovaných. Koncom roku 1930 prebiehal ešte jeden proces a tam už všetci obžalovaní na seba „kydali“ a rozprávali také hlúposti, ktoré by za normálnych okolností vôbec nespáchali. Prečo to tak bolo? Bol to jeden z najväčších objavov v dejinách súdnictva, že obžalovaný sa sám prizná a spolu so sudcom sa snažia nájsť spoločné riešenie. Všetci obžalovaní sa očierňovali len kvôli tomu, aby ich trest bol zmiernený. Všetci potom dostali po 10 rokov. Od roku 1930 sa vedú aj procesy proti fingovaným stranám, ktoré nikdy neexistovali. V rokoch 1924 – 1930 prebieha zatýkanie roľníkov. Toto zatýkanie sa dá nazvať aj sťahovaním. Celé rodiny roľníkov bez súdu vysťahovali do pracovných táborov. Bolo to najväčšie zatýkanie v dejinách Ruska, kedy bolo odsúdených mnoho miliónov ľudí. Do tejto vlny zatýkania patrili aj zámožnejší roľníci, ktorí sa nechceli podrobiť kolektivizácii, ale väčšiu časť tvorili bežní, chudobní roľníci, ľudia, ktorých si v dedinách vážili a všetci tí, ktorí boli rozhodní. Všetkých roľníkov odvádzali do tajgy a do tundry. Následkom tohto zatýkania boli roky hladu.