Už od roku 1926 existovala vlna politických väzňov, ktorých zatvárali podľa §58 a ktorí dostali KRA – kontrarevolučná agitácia alebo ASA – antisovietska agitácia. V jeseni 1937 sa slávilo 20. výročie októbra. Väzni dúfali, že bude amnestia, no Stalin sa rozhodol pridať do trestného kódexu nové tresty, 15, 20 a 25 rokov. 10-ročné boli detské a pre mladistvých. V rokoch 1937 – 38 začala ďalšia vlna zatýkania. V tomto období zatýkali najmä ľudí s postavením a ľudí so straníckou minulosťou. Bol to masový úder zákona proti ľudu. Zatýkali vedúce kádre strany sovietskeho vedenia, vojenského velenia i predstaviteľov GPU, ale aj bežných ľudí. Zatýkacím zákonom bola predbežná určenosť počtu väzňov, rozpisu, rozdeľovníka. Každé mesto, okres, vojenský útvar dostal číslo, ktoré musel splniť v určitom čase. Do väzenia sa dostali: špióni pôsobiaci v cudzine, pracovníci čínskych východných železníc, Kórejčania z Ďalekého východu, leningradskí Estónci, lotyšskí príslušníci stráže, lotyšskí čekisti, inteligencia a tzv. Če – eRy – manželky významných straníckych pracovníkov, všetci, ktorých už odsúdili na 10 rokov. Zatýkania sa šírili ako epidémia, po uliciach, po domoch, stačilo ak ste si s niekým podali ruku. Od roku 1939, čiže v roku vojny, zatýkali šíriteľov chýrov a rozsievačov paniky, ľudí, ktorí neodovzdali rozhlasové prijímače a súčiastky a Nemcov. Podstata trestu pre Nemcov bola taká istá ako pre kulakov ibaže Nemci si mohli vziať so sebou viac vecí a neposielali ich do drsných končín. Zatvárali aj vojakov, ktorí sa dostali z nemeckého obkľúčenia, generálov, bolo ich asi 50, ľudí, ktorí pobudli istý čas na okupovanom území, ľudí, ktorí šírili správy o leningradskej blokáde a o tom, že tam ľudia zomierajú od hladu. Zatýkali aj dôstojníkov, ktorí sa sťahovali zo svojich pozícií. postavili ich však do prvej línie a tam väčšina z nich zahynula. Od roku 1943 do roku 1946 komunisti zatýkali aj príslušníkov iných národov z okupovaných území. Patrili tu najmä Česi, Poliaci, Lotyši, Estónci a niekoľko tisíc Slovákov. Zatýkali aj civilov z Nemcami okupovaných častí Ruska, vojakov, ktorí sa vracali zo zajatia. Od roku 1943 začínajú zatýkať aj národy, ktoré sa „previnili“, boli to Kalmyci, Čečenci, Inguši, Bulhari, Kazaši a v roku 1944 krymskí Tatári. Do gulagov sa dostali aj nemeckí a japonskí vojaci. V roku 1944 červená armáda prenikla na Balkán a do strednej Európy, kde žilo veľa Rusov, ktorí emigrovali po októbri 1917. Začali ich zatýkať a posielať do gulagov. Boli to najmä Rusi, z Bulharska, z Juhoslávie, z Československa, z Rakúska, z Maďarska a z Nemecka.